výšivkárstvo
Výroba výšiviek na predaj. Na Slovensku ju v druhej polovici 19. storočia podnietil dobový záujem vyvolaný romantizujúcimi predstavami o ľudovej výšivke ako prejave duše národa, šírený propagátormi a podnecovateľmi z radov slovenskej inteligencie, utvrdzovaný výstavami, najmä svetovou výstavou vo Viedni (1873), Národopisnou výstavou v Prahe (1895) a ďalšími (Budapešť, Paríž, Moskva), kde exponáty slovenských výšiviek vzbudili veľkú pozornosť. Výšivka sa stala módnym artiklom a prenikla do meštianskeho odevu. Začali ju skupovať a predávať priekupníci. Roku 1873 sa iniciatívy ujala rakúska arcikňažná Izabela; založila spolok Izabela na výrobu a predaj slovenských výšiviek, v ktorých pracovali dedinské ženy pod dozorom učiteliek. Domáci i zahraničný predaj (značná časť výšiviek smerovala do Ameriky) sprostredkúvala od roku 1909 aj Uhorská obchodná účastinárska spoločnosť, Krajinská spoločnosť pre domáci priemysel a viacero súkromných podnikov v Bratislave, vo Vrbovom, v Nitre, Novom Meste nad Váhom, Stupave, vo Viedni, v Berlíne, ktoré výšivky distribuovali ako uhorské alebo nemecké.
Spolok Živena usporiadal roku 1887 v Martine výstavu slovenských ľudových výšiviek a roku 1910, v úsilí ekonomicky podporiť dedinské obyvateľstvo, založil účastnícky spolok Lipa, ktorý obchodoval s výšivkami a pre dedinské ženy usporadúval kurzy, tzv. náukobehy. K úsiliu podporiť produkciu i export prispela i pražská Zadruha (založená roku 1900), brnianska Ústředna (založená roku 1902) a najmä ďalšie organizácie na Slovensku: Družstvo pre speňaženie domáckeho ľudového priemyslu v Skalici, Detva. Výšivkárstvo sa značne rozmohlo v medzivojnovom období. Niektoré dediny boli priam zaplavované objednávkami, obchodnej iniciatívy sa ujalo aj dedinské obyvateľstvo. Muži i ženy z okolia Piešťan, Trnavy, Nového Mesta nad Váhom rozvinuli podomový obchod s výšivkami alebo ich predávali obchodom, na trhoch (najmä trnavských), kde za výšivkami prichádzali záujemcovia zo zahraničia. Po roku 1945 sa výšivkárstva z hľadiska výtvarného, odbytového a propagačného ujalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave.
