výšivka - krížik

Krížik je najrozšírenejšou technikou šitou podľa počítaných nití. Krížiková výšivka bola v západnej Európe obľúbená v období renesancie. V uhorskej  liturgickej a panskej výšivke je zriedkavá. V ľudovej výšivke patrí medzi najstaršie a najrozvinutejšie techniky. Vyskytuje sa takmer na celom území Slovenska na rozličných odevných súčiastkach a textile. Jej prostredníctvom sa často konzervovali staré renesančné vzory. Často sa vyšívala viacfarebne, pričom tvorila kompaktnú plochu. Krížiková výšivka je charakteristická najmä pre okolie Senice, Nového Mesta nad Váhom, Púchova, Krupiny, Modrého Kameňa, pre Horehronie a východné Slovensko.

Krížik sa vyšíval niekoľkými spôsobmi z lícnej strany plátna, a to cez dve až štyri osnovné a útkové nite v závislosti od hrúbky a hustoty podkladu. Výnimku tvorila oblasť Krupiny, kde sa krížik vyšíval z rubovej strany plátna. Šije sa sprava doľava cez rovnaký počet osnovných a útkových nití. Prvý steh sa položí zľava doprava uhlopriečne nahor. Ihlou sa naberie vodorovným smerom sprava doľava základný počet nití a vypichne sa. Druhý steh sa položí krížom cez prvý steh, vodorovne sa vypichne sprava doľva a naberie sa dvojnásobný počet základných nití.