vypaľovanie
Výzobná, signačná a perforačná technika . Zmena povrchu dreva rozžeraveným želiezkom, drôtom, kovovou formou alebo razidlom, najnovšie elektrickou ihlou, pri ktorom vypálený podklad zhnedne až zčerná.
V slovenskom ľudovom umení bolo vypaľovanie ako výzdobná technika používané zriedkavo (zdobenie piestov v okolí Trnavy), u súčasných výrobcov nadväzuje na mestskú módu z prelomu storočia, ktorá sa šírila prostredníctvom vzorkovníkov ako lacnejší a rýchlejší spôsob výzdoby.
Kolári vypaľovaním príslušného čísla na koleso označovali jeho priemer, debnári obsah nádoby.
Technikou vypaľovania rozžeravaným klincom alebo špeciálne na tento účel upraveným nástrojom sa robia aj otvory do dreva. Táto technika sa používa najmä tam, kde je potrebné urobiť viac rovnakých otvorov a vŕtanie by mohlo poškodiť drevo alebo spôsobiť prasknutie polotovaru ( Napr. pri výrobe tokárených píšľal -Bardejov, Zborov , ale i pri výrobe fujár ).
Literatúra:
Tematika:
Remeselné skupiny:
