vylievanie

Zdobná technika, ktorá sa vyvinula z pôvodného zámeru spevniť rukoväť nástroja a chrániť drevo pred rozštiepením.

Zdobná technika, ktorá sa vyvinula z pôvodného zámeru spevniť rukoväť nástroja a chrániť drevo pred rozštiepením. Používala sa prevažne na dlhších sústruhovaných predmetoch malého priemeru z dreva ovocných stromov, najmä slivky, na východnom Slovensku z buka. Do dreveného povrchu sa narezali, potom do hĺbky nožom vyrezali vzájomne prepojené ryhy. Predmet sa ovinul papierom, kôrou zo stromu alebo hustou hrnčiarskou hlinou na spôsob lievika, cez ktorý sa zvrchu vlieval roztavený cín, olovo alebo zliatina. Po vychladnutí a odstránení papiera sa predmet oškrabal úlomkom skla. Vzniknutá výzdoba mala geometrický, prstencovitý charakter. Vylievaním zdobili predmety všetky okolité národy. Na Slovensku sa uplatňovalo na bičoch, fokošoch, valaškách, fujarách, gajdách, paliciach, prasliciach a rukovätiach nožov. Vylievanie kovom bolo ešte v 20. stor. rozšírené na celom území Slovenska, na západe najviac v okolí Trenčína.