vyhňa - objekt architektúry
Bola to remeselnícka dielňa na výrobu a opravu železných nástrojov, náradia a iných železných predmetov a na podkúvanie ťažných zvierat. Vyhne súviseli s rozvojom kováčstva, ako jedného z najstarších a najrozšírenejších remesiel. Kováči pôsobili v mestách i na dedinách.
Kováčske vyhne boli pomerne malé jednopriestorové stavby štvorcového pôdorysu, boli postavené zväčša v strede obce pri ceste alebo pri potoku, prípadne v záhrade ďalej od drevených stavieb. Pred vstupom do vyhne bol priestor na podkúvanie koní, krytý predsunutou strechou na drevených stĺpoch, nazývaný podjazd.
Havným zariadením vyhne bolo murované, novšie i železné (pevné alebo prenosné) ohnisko s otvoreným komínom, prípadne lapačom dymu. Stálo pri zadnej stene v strede alebo v pravom rohu, vľavo od neho boli kožené mechy na vháňanie vzduchu do ohniska, ovládané ručne i nožne, na druhej strane stála nádoba s vodou na kalenie.
Pred ohniskom stála nákova, v jej blízkosti a po stenách vyhne boli rozvešané špeciálne kováčske nástroje. V zárubni boli diery na kliny, prah a škáry medzi trámami sa využívali na ohýbanie železa. V priestore pred vyhňou. sa opravovalo väčšie poľnohospodárske náradie, okúvali vozy a podkúvali kone a hovädzí dobytok. Bola tu aj tzv. škola na podkúvanie volov (volia škola) – klietka s jarmom, do ktorej sa zviera pri podkúvaní uzatvorilo a zdvihlo do výšky.
Vyhňa bola takmer v každej dedine či kopanici. V okrajových horských oblastiach Slovenska (Kysuce, Orava, Gemer, Zemplín) boli malé, jednoduché jednopriestorové vyhne bez okien i stropu súčasťou hospodárskeho dvora roľníkov. V oblasti drevenej ľudovej architektúry stredného a severného Slovenska boli vyhne s podjazdom a školou zrubové (zachované na Horehroní). Na južnom Slovensku v oblasti hlinenej architektúry boli vyhne často súčasťou obytného domu, prípadne hospodárskych stavieb.
Za najstaršie sú považované vyhne z kameňa: stavali sa v mestách, alebo ako obecné vyhne, ktoré obec kováčom prenajímala (napr. na Spiši). Mali zväčša rozvinutejší pôdorys a bývali spojené s bytom kováča, prípadne inými stavbami (sýpka, zvonica p.). Vyhne sa uplatnili aj vo dvoroch významnejších prícestných krčiem. Okrem múzeí v prírode sú vyhne chránené aj na pôvodnom mieste, hlavne na Horehroní a na Spiši.
Popri dominujúcej funkcii technickej stavby vyhne zohrávala v tradičnom lokálnom spoločenstve aj významné spoločenské funkcie. Bola strediskom prenikania nových technických poznatkov a inovácií, miestom susedských stretnutí mužov, poskytovania veterinárnej pomoci pre ťažný dobytok a získavania informácií najmä od cestujúcich, ktorí. využívali služby kováča; 2. označenie rozpáleného, sálajúceho predmetu, priestoru („horúco ako vo vyhni “). Iný význam má v ustálenom spojení „Z tvojej vyhne to vyšlo!“ (t. j. z tvojich úst).
