vŕbové prútie

vŕbové prútie
– prútie košikárskej vŕby (lat. Salix viminalis).

Košikárska vŕba, nazývaná aj kopanina, pretože jej listy sa podobajú konopiam, je vysoký ker, zriedka strom. Patrí k najrozšírenejším druhom vŕb, má mnohé odrody a sorty, takže sa málokde nachádza čistá. Rastie v nížinách, pozdĺž vodných tokov, na zaplavených miestach, ale niektoré odrody sa vyskytujú aj v značných výškach. Darí sa jej vo vlhkých hlbokých, piesočnatých, hlinitých a ílovitých pôdach. Rozšírená je v strednej, severnej a južnej Európe, v Ázii a v Severnej Amerike.

Jej jednoročné výhonky (prúty) sú stredne silné, rovné, nerozvetvené a dlhé niekedy až 4 metre. Sú tmavozelenej, žltozelenej až hnedozelenej farby, bohato olistené. Majú veľkú stredovú dreň, a preto sa hodia na hrubšie košikárske práce. Po olúpaní sú biele, varením nadobúdajú svetločervenú farbu. Listy sú previsnuté a veľmi dlhé (až 25cm), asi 10 – 12-krát dlhšie ako široké. Na lícnej strane sú tmavozelené a matné, bez lesku, na rube biele, plstnaté.

Pôda na založenie prútnika sa pripravuje v jeseni. Pozemok sa preorie, pohnojí maštaľným hnojom a nechá sa v zime dobre premrznúť. Na jar sa pôda urovná a začne sa so sadením odrezkov, ktoré sa pripravujú z prútov zrezaných na jar krátko pred vegetačným obdobím. Prúty sú dlhé asi 25 – 30 cm a treba ich čo najskôr zatlačiť do zeme zarovno s pôdou, do riadkov vzdialených od seba 50 – 70 cm. V prvom roku sa prútnik 3 – 7-krát okope a zbaví buriny, aby sa sadenica neudusila. V ďalších rokoch sa okopáva už iba na jar. Už prvý rok vyženú sadenice prúty, ale tie ešte nie sú vhodné na pletenie. Treba ich však zrezať tesne pri zemi. Prúty sa režú od druhého roku, vždy tesne od zeme, v čase vegetačného pokoja, od prvého mrazu až do jarného rozpuku. Musia byť bez výhonkov a nepoškodené. Prútnik môže byť na jednom mieste až 15 rokov.

Materiál:
Popis spracovania:
Vŕbové prútie sa suší, varí a miazguje.