voštinárstvo

voštinárstvo
– vandrovný výkup včelých plástov a domácke získavanie vosku z nich.
Vyskytovalo sa sporadicky na celom území Slovenska, najrozšírenejšie bolo v západnom Gemeri. Voštinári tu spájali výkup plástov (voština, súš, šúš) s výrobou a predajom dreveného riadu a bŕd. Boli medzi nimi odborníci na dusenie a podrezávanie včiel (plástov), zber a skupovanie voštín a na výrobu vosku. Voštinu kupovali po dedinách a prenášali ju vo vreci na chrbte. Doma z nej v malom rozsahu získavali vosk tavením voštín na site na slnku alebo na plachte natiahnutej nad vriacou vodou, ich vyváraním vo vode v mieškoch, ktoré prípadne zaťažili doskou a kameňom. Od 19. storočia sú  z včelárskej literatúry známe ručné pákové, kladové skrutkové a vretenové lisy na vosk. Väčšie množstvá voštín voštinári lisovali (vybíjali) v záboji. Vosk predávali na konzervačné, liečebné, obradové účely, prípadne na spracovanie vo voskárstve a sviečkarstve. Voštinárstvo zaniklo v druhej polovici 20. storočia s ústupom chovu včiel a s rozšírením výroby náhradiek vosku.