vosk
zažívací produkt včiel získavaný z ich plástov, materiál strednej tuhosti získavá sa spracovaním suroviny, ktoru je včelí vosk. Je to surovina biologického pôvodu,produkujú ho v zažívacom trakte včely na budovanie plástov, do ktorých ukladá včelia kráľovná vajíčka a robotnice zásoby potravy - medu.
Po odstredení medu sa včelí vosk ďalej spracováva - med sa vytláča z vosku v špecialnych technických zariadeniach - zábojoch a profesia, ktorá sa týmto zaoberala sa nazýva voštinárstvo.
Pôvodne sa ťažil z plástov divých včiel (brtníctvo), neskôr včiel domestikovaných (včelárstvo). Vosk sa už v staroveku používal na účely konzervačné (balzamovanie, ochrana železa), liečebné (zakrytie rán), technické (tesnenie drevených nádob, lepenie), písacie (tabuľky, pečate), umelecké (výroba šperkov technikou strateného vosku , sochárstvo, maliarstvo), obetné (votívne predmety) a sviečky na osvetľovanie i ako zápalná obäta. V stredoveku narastala spotreba vosku pri osvetľovaní kostolov a šľachtických sídiel, preto sa niekde stal prostriedkom na úhradu dávok, pokút a bol predmetom obchodu. Získavaním vosku sa zaoberalo voštinárstvo a voskárstvo. Až do 1. pol. 20. stor. si vosk zachoval význam pri štepení ovocných stromov, v sviečkárstve, včelárstve (výroba medzistienok). V ľudovej praxi sa používal pri pečení oblátok, v liečení, zvykosloví (vianočné veštby) a vo výtvarnom prejave (vykrývanie vzorov na krasliciach). Hoci v súčasnosti je vosk stále viac nahrádzaný syntetickými výrobkami, uplatňuje sa v čistej alebo aplikovanej forme v kozmetike, farmácii, modelárstve, zlievarenstve, tlačiarstve a výtvarnom umení.Ešte aj dnes existujú dielne, v ktorých sa vyrábajú sviečky tradičným spôsobom – ručne. Ručne si vyrábajú aj formy zo syntetického kaučuku. Do foriem nalievajú kvalitný žltý včelí vosk, ktorý roztopia v nádobe s dvojitým dnom na teplotu 80 stupňov Celzia. Pripravený vosk vlievajú do formy, v ktorej je špeciálny knôt kruhového prierezu upletený z čistej bavlny a napustený kyselinou boritou. Zo sviečky musí prečnievať asi 1,5 centimetra. Na sviečke sa časom môže vytvárať šedý povlak, voskový kvet, ktorý tvoria tekuté zložky vosku.
Pôvodne sa ťažil z plástov divých včiel (brtníctvo), neskôr včiel domestikovaných (včelárstvo). Vosk sa už v staroveku používal na účely konzervačné (balzamovanie, ochrana železa), liečebné (zakrytie rán), technické (tesnenie drevených nádob, lepenie), písacie (tabuľky, pečate), umelecké (výroba šperkov technikou strateného vosku , sochárstvo, maliarstvo), obetné (votívne predmety) a sviečky na osvetľovanie i ako zápalná obäta. V stredoveku narastala spotreba vosku pri osvetľovaní kostolov a šľachtických sídiel, preto sa niekde stal prostriedkom na úhradu dávok, pokút a bol predmetom obchodu. Získavaním vosku sa zaoberalo voštinárstvo a voskárstvo. Až do 1. pol. 20. stor. si vosk zachoval význam pri štepení ovocných stromov, v sviečkárstve, včelárstve (výroba medzistienok). V ľudovej praxi sa používal pri pečení oblátok, v liečení, zvykosloví (vianočné veštby) a vo výtvarnom prejave (vykrývanie vzorov na krasliciach). Hoci v súčasnosti je vosk stále viac nahrádzaný syntetickými výrobkami, uplatňuje sa v čistej alebo aplikovanej forme v kozmetike, farmácii, modelárstve, zlievarenstve, tlačiarstve a výtvarnom umení.Ešte aj dnes existujú dielne, v ktorých sa vyrábajú sviečky tradičným spôsobom – ručne. Ručne si vyrábajú aj formy zo syntetického kaučuku. Do foriem nalievajú kvalitný žltý včelí vosk, ktorý roztopia v nádobe s dvojitým dnom na teplotu 80 stupňov Celzia. Pripravený vosk vlievajú do formy, v ktorej je špeciálny knôt kruhového prierezu upletený z čistej bavlny a napustený kyselinou boritou. Zo sviečky musí prečnievať asi 1,5 centimetra. Na sviečke sa časom môže vytvárať šedý povlak, voskový kvet, ktorý tvoria tekuté zložky vosku.
Výskyt:
všade kde sa chovajú včely,
Získavanie:
živočíšného pôvodu
Popis získavania:
získavá sa ako druhotná surovina pri získavaní medu, voľakedy ho získavali od divokých včiel z otvorov v stomoch, neskôr v tzv. včelých klátoch, dnes stáčaním medu z plástov na odstedivke Slúžil na výrobu sviec, v dobe bronzovej ho pozužívali na výrobu tzv. stratených foriem, aj neskôr v starovekom Ríme z neho modelovali sošky, ktoré potom obaľovali hlinou a vypálili, pri vypálení vosk vytiekol a neskôr sa do priestoru po soche naliala jemná plavená hlina ,alebop striebro či bronz. V stredovekej Europe sa do drevených foriem z dvoch častí - kadlubov odlievali voskové predmety, figury -ofery, ktoré znázorňovali vymodlievaný predmet,alebop skutočnosť. VYrezávanie drevených foriem na tietoofery tvorilo špecifickú časť rezbárstva ako profesionálneho tak ľudového
Literatúra:
Remeselná skupina:
Druhy vosku:
