víno

víno
– alkoholický nápoj z hrozna, ktorý podmienil výrobu nádob na jeho výrobu, transport, uskladňovanie i konzumáciu, hrozno aj tematiku vo výzdobe keramiky, skla, v architektúre, rezbárstve ako symbol hojnosti.

Výrobu vína na území Slovenska v období Veľkej Moravy dokazuje okrem iného vzácna literárna pamiatka, modlitba nad kvasiacim vínom. Vo feudalizme bolo víno prostriedkom na úhradu naturálnych dávok poddaných, najmä deviatku a desiatku z úrody a iných príležitostných darov zemepánovi. Kvalitné uhorské vína sa už v 11. storočí stali vývozným tovarom a predmetom obchodu na miestnom trhu. Významnými strediskami obchodu s vínom boli východoslovenské mestá. Malokarpatské mestá si v 17. – 18. storočí zo zisku z vína vykupovali slobody. Mestá sa bránili dovozu cudzích vín a samy si určovali ceny domácich produktov. Čapovanie vína bolo regálnym právom zemepánov, ktorí ho na určitý čas odstupovali poddaným na predaj vlastného vína pod viechou. Vína z renomovaných lokalít oceňovali pre ich charakteristické vlastnosti. Kritériom kvality bola chuť, aróma a možnosť skladovania. Víno zo Slovenska sa oceňovalo aj pre jeho dlhú skladovateľnosť. Bratislavské víno sa v 14. storočí dostalo na kráľovský stôl. Malokarpatské, hlohovské a šintavské červené vína dosiahli dobrú povesť v 16. storočí. Víno zo Šintavy dosahovalo najlepšiu kvalitu až po 2 – 3 rokoch. Z tekovských viníc sa v 16. storočí najviac oceňovalo víno z Kozmáloviec. Medzi špičkové produkty uhorského vinohradníctva patrilo tokajské víno. Veľkú obľubu v 16. – 18. storočí dosiahli prírodné vína upravované koreninami a bylinami, podľa ktorých sa nazývali šalviové, melisové (medovkové), rozmarínové, tymianové, kamencové, absintové, punčové, vermút. Osobitným postupom sa v Tokaji, vo Svätom Jure a v Pezinku v 17. storočí vyrábal samotok z prezretých hrozienok a kvalitného bieleho vína. Technológia výroby vína sa od 18. storočia stávala predmetom vedeckého štúdia. Roku 1776 boli v Uhorsku vypracované zásady zaručujúce dobrú kvalitu vína. V priebehu kapitalistického vývinu sa rozrastal vinársky priemysel, budovali sa sklady na školenie vína, výrobne sektu a destilátov z vedľajších produktov. Súčasnú veľkovýrobu vína realizujú vinárske závody.

Na rozdiel od veľkovýroby si ľudová technológia výroby vína zachovala až do polovice 20. storočia tradičné postupy. Patrí k nim pučenie hrozna kyjmi, šliapaním v kadiach alebo mletím na mlyncoch, lisovanie na ručných lisoch, kvasenie muštu v drevených sudoch. Už v priebehu týchto postupov sa docieľujú výrobky rozdielnej akosti, napr. najkvalitnejší je mušt získaný mliaždením hrozna pred lisovaním, menej hodnotný je z výliskov (treštorín) skyprených vodou, z ktorých sa dorába ľahké víno (vodnár). Pri výrobe červeného vína sa na sitách odstraňujú kostrnky z hrozna, rozmliaždené bobule sa za občasného miešania nechávajú čiastočne skvasiť, čím sa vylúhuje farba a tanín, potom sa mláto lisuje. Pri kvasení sa mušt v prvom týždni mení na sladkastý burčiak, neskôr na ostrejší rampáš a do 3 – 4 týždňov na mladé víno. Okolo Vianoc sa sťahuje z kvasníc prvý raz a od jari do leta druhý raz. Chybné víno sa liečilo chrenom zaveseným do suda, šľahaním brezovou metlou počas pretáčania, dnes najmä chemikáliami. V minulosti sa hojne využívali aj vedľajšie produkty. Z kvasníc doplnených vodou a cukrom sa vyrábalo slabé víno, z výliskov, kvasníc a zo sliviek sa pálil destilát. Víno malo najmä v južných krajoch Slovenska široké uplatnenie. V strave bolo dôležitým zdrojom kalórií pri namáhavých prácach, bežne sa prilievalo do čaju, skysnuté sa používalo namiesto octu. V tradičnej medicíne bolo červené víno prostriedkom na potenie, na masáže a podobne.

Iracionálnu podstatu mala viera v účinky vína posväteného v deň Jána Evanjelistu, patróna vína v Uhorsku (svätojánske víno). Najviac vína sa skonzumovalo na rodinných oslavách, pričom sa vyvinuli osobitné zvyky (pripíjačky, dvíhačky, odlievanie vína na zem dušiam zomretých). Víno sa uplatňovalo aj v kalendárnom zvykosloví (koledy, obdarúvanie pri šibačkách, fľaše vína na májoch) a v spoločenskom živote lokality (tanečné zábavy, rozlúčky regrútov, vstup do mládeneckých spolkov, vykupovanie nevesty v cezpoľnej lokalite, rokovanie obecných orgánov). Víno má odraz i v slovesnom, hudobnom a tanečnom folklóre.

Materiál: