vianočné oblátky

vianočné oblátky
- štedrovečerné obradové jedlo.

Pripravujú sa z nekvaseného cesta (pšeničná múka, voda) vo formách (oblátkarňach) s cirkevnými symbolmi. Bývajú okrúhle, oválne alebo v tvare trubičky. U gréckokatolíkov a pravoslávnych sa pečú z kvaseného cesta v tvare malých koláčikov (prosfory, proskury). Oba druhy majú funkciu hostie, predstavujú posvätný chlieb.

Vianočné oblátky miestami do 18. storočia piekli a roznášali kňazi. V cirkevých školách úloha piecť ich pripadla učiteľom – rechtorom, bývala aj písomne zakotvená v prijímacích zmluvách. Začiatkom adventu obchádzali žiaci všetky domy s vinšom a vyberali obilie na vianočné oblátky; kde bol miestny mlyn, tam dával múku mlynár. Ešte v medzivojnovom období na mnohých slovenských dedinách pieklo vianočné oblátky niekoľko žien na otvorenom ohnisku umiestnenom na rechtorskom alebo farskom dvore. Piekli sa vianočné oblátky vodové, cukrové, orechové, do 30. rokov 20. storočia aj pre dobytok (so zapečenou petržlenovou vňaťou). Roznášali ich s vinšom žiaci v posledný týždeň pred Vianocami. Dostávali za ne niekoľko grajciarov, pre učiteľa peniaze, strukoviny alebo mak. Vinše skladali väčšinou učitelia. V medzivojnovom období bolo pečenie vianočných oblátok v mnohých cirkevných zboroch zrušené a oblátkový dôchodok sa učiteľom vyplácal v peniazoch.

Vianočným oblátkam sa v zmysle ľudovej viery pripisovali aj magické účinky. Odkladalo sa z nich do siatin, na liečenie, na ochranu pred požiarom, na okurovanie (okiadzanie). Vianočné oblátky sú dodnes súčasťou jedál na Štedrý večer vo všetkých vrstvách obyvateľstva. S medom alebo cesnakom sa jedávajú ako prvé štedrovečerné jedlo.

Materiál: