včelí vosk

včelí vosk
– produkt včely medonosnej.

Robotnice včely medonosnej vytvárajú okrem medu aj vosk, z ktorého stavajú vnútornú štruktúru úľa v podobe včelích plástov v podobe pravidelných šesťuholníkových komôr, ktoré majú viaceré funkcie vo včeľom spoločenstve – miesto na uloženie vajíčka a vývoj larvy na dospelého chrobáka, miesto uloženia zásob potravy.
Vosk ako vedľajšia surovina sa využíval už pri koristnom zbere medu – brtníctve, neskôr aj pri cieľavedomom chove. Dnes sa medzistienky do úľov vyrábajú aj priemyselne z včelieho vosku získaného pri odstreďovaní medu z plástov.

Vosk má zaujímavé vlastnosti a mal i má široké využitie. V staroveku sa používal na balzamovanie, tesnenie drevených nádob, vyrábali sa z neho tabuľky na písanie, pečate. Využíval sa tiež napríklad pri výrobe sviec, bŕd na tkanie, ale i na povrchovú úpravu dreva. V stredoveku boli obľúbené voskové obety (ofery) v tvare vymodlievaného predmetu – žena, muž, ďalej na uzdravenie časti tela – noha, ruka, oči, alebo priamo v ľúbostnej mágii – žena, muž, dieťa, prípadne objektu ochrany – dom.
Dnes sa včelí vosk používa napríklad na vykrývanie vzorov pri maľovaní kraslíc.
Pre neopakovateľnú vôňu, typickú farbu, hebkosť a tvárnosť sa najčastejšie používa na výrobu sviečok. V minulosti mali sviečky nezastupiteľnú osvetľovaciu funkciu. Dnes sú skôr dekoratívnymi predmetmi na vytváranie príjemnej atmosféry najmä pri slávnostných príležitostiach.
Ešte aj dnes existujú dielne, v ktorých sa vyrábajú sviečky tradičným spôsobom – ručne. Ručne sa vyrábajú aj formy zo syntetického kaučuku. Do foriem sa naleje kvalitný žltý včelí vosk, ktorý sa roztopí v nádobe s dvojitým dnom na teplotu 80 stupňov Celzia. Pripravený vosk sa vleje do formy, v ktorej je špeciálny knôt kruhového prierezu upletený z čistej bavlny a napustený kyselinou boritou. Zo sviečky musí prečnievať asi 1,5 centimetra. Na sviečke sa časom môže vytvárať sivý povlak, tzv. voskový kvet, ktorý tvoria tekuté zložky vosku. 
 

Materiál:
Popis spracovania:
V úli produkujú šupinky vosku tzv. mladušky. V strede stavebného chumáča, kde je vhodná plodová teplota, mladušky „potia“ šupinky, nohami ich odnímajú, čeľusťami spracúvajú a tak stavajú plásty. Na 1 kg vosku treba 4 milióny voskových šupiniek. Šupinky sú krémovobielej farby, ktorá sa časom mení na medovú, s typickou vôňou.