Technike maľby na sklo bola verná niekoľko desaťročí. Rodáčka z kysuckého Staškova, sestra herca Jozefa Kronera, rada maľovala od detstva. Od svojich trinástich rokov žila v Považskej Bystrici, kde sa jej rodina prisťahovala za zamestnaním vo fabrike. Obrázky Zuzany Vaňousovej sa od malieb ostatných autorov líšia v tom, že vznikli ako ilustrácie slovenských ľudových piesní a ostali takými po celý čas. Už v dospelosti sa na Kysuciach spoznala s príjemnou rodinou, s ktorej členmi sa často navštevovali a bavili sa spievaním piesní. Keď raz manželia z tejto rodiny oslavovali päťdesiate výročie svadby, rozmýšľala, čo im na túto príležitosť venovať. Napadlo jej, že im dá ich obľúbenú pieseň v podobe ilustrovanej v maľbe na skle. Obrázok mal veľký úspech, a takto si osvojila nápad maľovať obrázky s textami ľudových piesní. V dekóre sa autorka inšpirovala starými stredoslovenskými obrazmi na skle. Od začiatku jej tvorbu definoval ustálený rukopis a jednoduchý spôsob maľby, bez potreby ďalšieho formálneho vývoja. Vyvíjali a menili sa iba témy, teda texty piesní. Cez obsah obrázkov sa vracala na rodné Kysuce, tešila sa zo spomienok na mladosť a z nádejí do budúcnosti. Originálne texty kysuckých ľudových piesní čerpala jednak zo svojej pamäti, jednak ich získavala z literatúry či zapisovaním priamo v teréne. Niektoré z tém spracovala aj vo forme cyklov, napríklad svadobného, kde obrázky na seba nadväzovali, ale mohli sa vnímať aj ako solitéry. Texty ľudových piesní jej diktovali obrazové vyjadrenie a podanie obsahu. Dej niektorých jej obrázkov sa odohrával vo dne – vtedy bolo ich pozadie biele, iných zas podvečer – pozadie sa hýbalo od modrého po pôsobivo tyrkysové, doplnené ďalšími tónmi studených odtieňov. Iné kompozície sa prihovárali divákovi teplým koloritom hnedých, žltých či oranžových farieb. Rámy obrázkov vypracúvala podľa inšpirácií z klasickej ľudovej maľby na sklo a pri rámovaní jej veľmi pomáhal manžel. V umení Zuzany Vaňousovej pokračuje aj jej dcéra žijúca v Česku, ktorá ilustruje české ľudové piesne. Zuzanu Vaňousovú nemožno nazvať ľudovou umelkyňou. Bola tvorivou umeleckou osobnosťou, ktorá prinášala poznatky z domácej tradície formulované na ľudový spôsob, ale transformované do podoby súčasnej maľby na sklo. Roku 2001 získala osvedčenie o priznaní kvalifikácie majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví maľby obrazov na skle. (Zdroj: Pišútová, I.: Maľby na skle. Bratislava: ÚĽUV 2010, s. 324 – 337.)