valaška

valaška

– malá sekerka s dlhým poriskom.

Slúžila ako oporný, obranný a pracovný nástroj, súčasne ako tanečná rekvizita, neskôr nadobudla symbolickú funkciu. Viaže sa na valasko-pastierske zamestnanie a je rozšírená najmä na strednom Slovensku. Ako spomienkový predmet prenikla v 20. storočí aj na ostatné územie. Prvý historický doklad o valaške je v cenníku remeselníckych výrobkov pre Zvolenskú stolicu z roku 1692. Sekerky valašky kovali zo železa dedinskí kováči alebo odlievali zámočníci v okolí banských miest. Poriská a výzdobu robili pastieri. Spočiatku variovali drobné geometrické, neskôr rastlinné prvky vybíjané, ryté alebo inkrustované meďou, v 20. storočí prírodné motívy a výjavy zo života pastierov a zbojníkov. Dekoratívnou súčasťou valašky bolo kovové chránidlo ostria, ktoré sa začalo používať po vydaní bezpečnostných nariadení koncom 17. storočia a v 18. storočí. Drevené valašky zdobené vruborezom nosili honelníci. Valašky obité plechom s voľnými, pohybujúcimi sa uškami, v ktorých boli upevnené mosadzné kolieska udierajúce o porisko, zhotovovali gorali na severnej Orave a Spiši. Slúžili ovčiarom na to, aby sa podľa ich zvuku mohol orientovať kŕdeľ oviec. Pri goralských tancoch sa používali ako chrastiaci samoznejúci hudobný nástroj so zvukovo-rytmickou funkciou.

Vo všeobecnosti je valaška v slovenskej tanečnej kultúre charakteristickou rekvizitou, často používanou predovšetkým pri odzemku. Jej špecifické použitie znásobuje možnosť preukázať tanečnú obratnosť interpretov. Tanečníci ju pri tanci držia v ruke zvisle pred sebou, gestikulujú ňou, nosia ju založenú cez plecia, štrngajú navzájom plochými stranami obuškov valašky, dvojice alebo štvorice tancujú s valaškami zakvačenými za obušky, respektíve si ich prehadzujú; najmä v sólovom odzemku valaškou rozličnými spôsobmi krútia, švihajú, imitujú bojové pohyby atď. Tancovanie s valaškou sa vyskytuje predovšetkým na strednom Slovensku, a to hlavne tam, kde sa používa historický názov odzemku – hajduk. V súčasnosti sa rozvinulo v scénickom tanečnom folklóre. V niektorých regiónoch (napríklad na Podpoľaní) tanečníci gestikulovali valaškou i pri iných, najmä krútivých tancoch, pri cifrovaní – hajduchovaní v svadobných sprievodoch, alebo ju používali pri spojení tanečníkov vo fašiangovom reťazovom palicovom tanci.

Fotogaléria: