váľanky

váľanky
(váľanice) – plstená vlnená mužská, ženská a detská zimná obuv remeselnej výroby siahajúca do pol lýtok.

Názov pochádza od techniky zhotovenia tzv. váľaním, t. j. plstením, ktorá sa používala i v klobučníctve. Na váľanky sa používala druhoradá ovčia vlna s prípadnou prímesou kravskej srsti, ktorá sa po vypraní, roztriedení, rozčesaní a navrstvení (pomocou strely) rozprestrela v tvare veľkého kapca na plátno, do ktorého sa zabalila. Vlhkom, teplom, stláčaním (váľaním), respektíve utkaním (stkaním) sa jednotlivé vlasy srsti splietli dovedna, čím vznikla plsť. Po namočení v teplom roztoku vitriolu (kyseliny sírovej) sa váľanky prebaľovali, váľali dreveným válkom, pričom sa upravovali na potrebný tvar. Konečnú podobu dostali po natiahnutí na čižmárske kopyto, na ktoré sa ešte váľali, viackrát stiahli, prevrátili, až sa nechali na kopyte usušiť. Podošva sa spevňovala podšitím súknom alebo kožou. Ženské a detské váľanky sa na sáre zdobili farebným štepovaním. Ovčia vlna ostávala v prírodných farbách, muži nosili sivé, staršie ženy čierne, mladé ženy biele váľanky.

Váľanky sa vyskytovali na severovýchode Slovenska a na Zakarpatskej Ukrajine. Nosili sa do suchej zimy. Vyrábali ich prešovskí a bardejovskí klobučníci (najstaršia zmienka o výrobe je z roku 1724) na objednávku alebo na predaj na jarmokoch. So zánikom klobučníckych dielní (Prešov okolo roku 1918, Bardejov roku 1952) sa prestali vyrábať a nahradili ich kapce.

Materiál: