uterák

uterák
(ručník, hartuch, hantuch) – textília z konopného, ľanového alebo bavlneného plátna.

V ľudovom prostredí slúžil na osobnú hygienu – utieranie tela, ale aj ako obradová odevná súčiastka alebo dekoratívny bytový doplnok. Dosahoval šírku zvyčajne 40 – 50 cm a dĺžka 80 – 150 cm).

Prvé údaje o používaní uterákov v šľachtických domácnostiach v Uhorsku pochádzajú z 12. storočia, v 15. storočí sú doložené aj u ľudových vrstiev. V 19. a v prvej polovici 20. storočia boli súčasťou výbavy nevesty. Ich počet sa rôznil podľa oblastí. V bohatších regiónoch južného Slovenska dostávala nevesta do výbavy 40 – 50 – 60 uterákov , v chudobnejších 10 – 12 – 16 uterákov.

V domácnosti sa nepoužívali všetky uteráky, ale len 4 – 5. Ostatné sa nechávali do rezervy alebo pre prípad núdze, keď sa mohli speňažiť.

Uteráky na utieranie rúk boli v dedinských domácnostiach zavesené na klinci blízko dverí alebo priamo na dverách, dávali sa i na vešiak nad sporákom alebo sa prehadzovali cez žŕdku. Inú funkciu mali ozdobné uteráky , ktoré sa vešali na zvlášť zhotovený uterákový vešiak tak, aby boli viditeľné obidva vyšívané či vytkávané konce s menom majiteľky, s figurálnymi motívmi či nápismi. Ozdobné uteráky tvorili súčasť dekoratívneho vybavenia kuchyne.

V niektorých regiónoch, najmä na východnom Slovensku, uteráky (tzv. družbovský ručník) tvorili súčasť svadobného odevu alebo ich nevesta rozdávala rodine a svadobným funkcionárom ako svadobný dar. Ak bol v dome mŕtvy, zakrývalo sa uterákmi zrkadlo.

Materiál:
Remeselná skupina: