úmrtie

Samostatnú tematickú skupinu predstavujú predmety spojené s obradmi a zvykmi pri úmrtí, pri pohrebe, pri uložení do truhly a do hrobu, ďalej formy a tvary náhrobníkov, samotná úprava hrobov a cintorínov, spôsoby uctievania mŕtvych.
Z hľadiska výtvarného prejavu najvýraznejšími v ľudovom prostredí boli zdobené i nezdobené smrtné plachty, náhrobníky z kameňa i dreva rôznych tvarov a s rôznou výzdobou, s nápismi aj bez nápisov.

Samostatnú tematickú skupinu predstavujú predmety spojené s obradmi a zvykmi pri úmrtí, pri pohrebe, uložení do truhly a do hrobu, ďalej formy a tvary náhrobníkov, samotná úprava hrobov, cintorínov, spôsoby uctievania mŕtvych.
Smrť v živote jedinca i spoločenstva tvorí významný medzník, ku ktorému sa viaže množstvo kultúrnych prvkov nielen v obradovosti spojenej s úmrtím predka, potomka či nepríbuzného člena spoločenstva a s ňou spojenou výrobou, ale i ostatnom každodennom živote, príkazoch a zákazoch,v slovesnom a hudobnom folklóre i vo výtvarnom prejave ľudu.
Pôvod mnohých zvykov sa spája sa s kultom a uctievaním predkov a časť úkonov spojených s udalosťou úmrtia i pohrebnými obradmi môžeme radiť aj do skupiny magických praktík aj keď si túto spojitosť aktéri nie vždy uvedomujú.
Kresťanstvo zredukovalo niektoré praktiky, ale mnohé pozostatky sa zachovali až do súčasnosti. Živými ostali kvetinové a zápalné obete, výpravné truhly, smrtné plachty, odev do truhly, niektoré dary a predmety ukladané nebožtíkovi do truhly pre úspešnosť prechodu do záhrobia, ochranu ako nebožtíka tak živých.
Ešte v 19. storočí sa praktizovali úkony , ktoré mali zabrániť návratu ducha nebožtíka, vyzradeniu tajomstva atď.
Z hľadiska výtvarného prejavu najvýraznejšími boli zdobené i nezdobené smrtné plachty, náhrobníky z kameňa i dreva rôznych tvarov a s rôznou výzdobou, s nápismi i bez nápisov.