truhla

truhla
(truhlica, lada) – druh odkladacieho nábytku na uskladnenie odevu, obilia, potravín a podobne.

K archaickým typom patrila dlabaná truhlica zhotovená z kmeňa stromu (kadlub). Najstaršia zachovaná na Slovensku je zo 14. storočia (Nábytkové múzeum v Markušovciach).

Ďalším archaickým  typom bola tesársky, šindľovou technikou vyrobená truhla z tvrdého dreva, so sarkofágovým alebo s rovným vrchnákom, nazývaná súsek. Ide o truhlu stĺpikovej rámovej konštrukcie, ktorá má pôvod v staroveku a stredoveku. Jej rozšírenie sa kladie približne do doby sťahovania národov, keď sa začala používať takmer v celej Európe. Najstaršie doklady, ktoré  ju dokumentujú ako súčasť zariadenia zemanov a roľníkov na Slovensku, pochádzajú zo 16. – 17. storočia. Používala sa na odkladanie odevu, textílií a na obilie. Táto odevná truhla bývala zdobená rytým geometrickým ornamentom, niekedy aj kolorovaná (Dubodiel, okolie Prievidze).

Stolárska truhla ako novší typ  uzavretého odkladacieho nábytku bola známa už v stredoveku u všetkých európskych národov. Zhotovovala sa z pílených dosiek z mäkkého dreva. Rovné veko bolo pripevnené kováčsky zhotovenými, často ozdobne tepanými pántmi. Zámka, kľúč i držiaky na bočných stenách boli tiež kované, od druhej polovice 19. storočia ich postupne vystriedali priemyselne vyrábané pánty a zámky. Pre tento druh truhiel bola charakteristická maľovaná výzdoba s rastlinným ornamentom, v niektorých regiónoch doplnená rytým geometrickým dekorom alebo plastickými točenými prvkami, zriedkavo aj intarziou. Bohatou výzdobou vynikali hlavne svadobné truhly, ktorých typickým znakom bola malá truhlička, zvaná priečinok, príškriňok, pripevnená zvnútra na ľavú bočnú stenu. Truhlu dostávala nevesta do výbavy, a preto bolo často na čelnej stene meno majiteľky a dátum sobáša. Podľa datovania a archívnych prameňov sa predpokladá, že už v 18. storočí prenikli maľované truhly do niektorých remeselníckych a roľníckych  interiérov. Obdobím ich najväčšieho rozkvetu na Slovensku bola však prvá polovica 19. storočia.

Stolárskou technikou sa zhotovovali aj potravinové truhly. Boli dlhšie ako šatové a vnútri rozdelené obyčajne 2 – 3 priečkami. Do jednotlivých priečinov sa odkladali strukoviny, múka, masť a pod. Nazývali sa žigla (záp. Slov.), štok (str. Slov.), gesňa (Čičmany), pajstruna, šafáreň (vých. Slov.). V niektorých krajoch Slovenska (Hont, Gemer, Horehronie) sa ešte v 20. storočí dochovala archaická forma potravinovej truhly (gotickej konštrukcie): stála na predĺžených bočniciach, ktoré boli v spodnej časti zvyčajne odľahčené oblúkovým výrezom. Miestami bola k tejto jednoduchej forme pridaná čelná doska s vlnkovitým profilovaním dolného okraja alebo boli prázdne kúty medzi bočnicami a čelnou stenou vyplnené trojhrannými doskami. V interiéri stávala v pitvore, kuchyni, neskôr v komore.

Historicky možno tento typ doložiť písomnými dokladmi zo 17. storočia. Medzičlánkom medzi truhlami s vekom a posledným vývinovým typom, zásuvkovou truhlou, zvanou aj šúblotka, bol typ truhly dolu so zásuvkou, s hlbším úložným priestorom a s vekom.

Špeciálne určenie mala cechová truhla, do ktorej sa odkladali cechové insígnie. Bývala zdobená maľbou, rezbou, intarziou a podobne, s formálnymi znakmi remesla a s dátumom vzniku cechu.

Na cesty sa používala cestovná truhlička rôznych tvarov, často bez paralel v truhlách veľkých typov.

Fotogaléria:
Materiál:
Remeselná skupina: