trúba

trúba
– vzduchozvučný hudobný nástroj, v ktorom zvuk vzniká prenesením kmitov z pier hráča do lievikovite sa rozširujúcej ozvučnice.

Medzi trúby sa zaraďujú tieto ľudové hudobné nástroje: a) kôrové trúby (do dĺžky 2 m) z lievikovite zvinutej ozvučnice z kôry skoruše (oskoruša domáca – Sorbus domestica); b) drevené trúby, nazývané aj trombita, c) kovové trúby s kónicky zvinutým plechovým plášťom (do dĺžky 3 m). Patria do pastierskeho inštrumentára a slúžili na signalizáciu na salašoch a pastviskách. Vynikajú hrubým zvukom, ktorý sa na horách ozýval do veľkej vzdialenosti. Používali sa na komunikáciu medzi pastiermi, strážcami vinohradov, ale aj v čase poľnohospodárskych prác, napríklad na južnom Slovensku. Signalizačná funkcia nástrojov ovplyvnila aj hudobný repertoár. Tvoria ho jednoduché málotónové motívy – signály, ktoré majú svoj ustálený komunikačný obsah a hudobnú formu, ďalej motivické improvizácie najmä pastierov, ktorí využívajú vo voľnej forme pastierske piesne, a napokon lúčne a pastierske piesne, predovšetkým ťahavé.

Trúby nemajú hmatové otvory, preto sa všetky hudobné prejavy viažu na prefukovanie do alikvotných – harmonických tónov. Tým sa výber nápevov a signálnych motívov obmedzuje na trojzvukovú fanfárovitú melodiku. Keďže vylúdiť zvuk je obťažné, rytmická pohyblivosť sa obmedzuje na širokozložité, jednoduché, ťahavé nápevy. Ich prednosťou však je, že lepšie spĺňajú komunikačno-hudobnú funkciu.

Trúby patrili k charakteristickým horským nástrojom slovenských pastierov najmä na strednom a severnom Slovensku, boli však rozšírené na celom území.

Materiál:
Remeselná skupina: