transport a obchod
Doprava ľudí, surovín i tovaru je úzko spojená s obchodom a s rozvojom ľudstva. Vývoj transportnej techniky odsúdil niektoré spôsoby prepravy na zánik, ale aj tak v ľudovej kultúre existovala a dodnes môžeme nájsť výrobky z oblasti transportu, ktoré okrem dokonalých funkčných vlastností majú aj estetické hodnoty. Ľudový výtvarný prejav môžeme nájsť na kovaniach vozov, drevených častiach vozov, na jarmách, výzdobe konských postrojov, sediel, na furmanských a obchodníckych vozoch, saniach, komediantských vozov i na vozoch kočovných Rómov.
K takýmto výrobkom môžem zaradiť aj plachty na nosenie sena, zajdy, torby, tašky, kapsy, tanisty, ktoré často mali výzdobu či už vo funkcii okrasnej, ochrannej alebo znaku majiteľa.
Koše a iné mechanické prostriedky pre transport
Koše tvoria zvláštnu skupinu kde už samotný tvar, rytmus, štruktúry výpletu, striedanie typov výpletu tvorí estetickú hodnotu, ktorá je navyše bežným funkčným hodnotám trasportného prostriedku. transportné prostriedky – pomôcky a mechanické prostriedky pre transport nákladov a osôb. Rozdeľujú sa na pomôcky pre nosenie nákladov človekom, resp. prepravu samotnej osoby (bisahy, chodule, krošňa, nosidlá, plachta, pudlo, snežnice, trak ap.); vláčivé transportné prostriedky (sane, vlačuhy ap.); vodné transportné prostriedky (čln, kompa, plť) a kolesové transportné prostriedky. Využívanie jednotlivých transportných prostriedkov súviselo s charakterom zamestnania obyvateľstva (roľníci, remeselníci, obchodníci, povozníci ap.), od vlastnosti a váhy premiestňovaného nákladu, od charakteru príležitostí transportu (pracovné, slávnostné), od prírodných podmienok a stavu, resp. hustoty ciest príslušnej obce alebo regiónu.
Obchod
Obchod sa formoval v závislosti od historického, spoločenského, hospodárskeho a politického vývinu. Jeho predpokladom bol vznik nadproduktu vo výrobnej oblasti. Vyvíjal sa od jednoduchej výmeny medzi výrobcami (výmenný obchod) až po utvorenie špecializovaného zamestnania, keď medzi výrobcu a kupujúceho vstupoval obchodník sprostredkujúci predaj a nákup tovaru.
Obchod je odvetvím, ktoré odzrkadľuje podmienky výroby, úroveň produkcie, jej produktivitu a životné i kultúrne potreby obyvateľstva. Vývinové fázy obchodu charakterizujú určité prvky organizácie foriem a obchodných vzťahov a soc.–profesijná skladba obchodníctva. Obchod sa v období feudalizmu sústreďoval v mestách a mestečkách rozvíjajúcich sa na Slovensku od 13. stor. Existencia trhovej osady v mieste sídelnej jednotky, prípadne právo trhu často podmieňovali udeľovania mestského štatútu a ostatných mestských výsad. Trhové strediská, osídľované hlavne remeselníkmi, cudzími prisťahovalcami a kupcami, vznikali pod hradmi, na križovatkách významných obchodných ciest, pri brodoch a priechodoch cez rieky a v tesnej blízkosti cirkevných sídiel.
Obchod bol od začiatku výrazným činiteľom migrácie obyvateľstva, významným prvkom pri nadväzovaní medzinárodných a vnútorných interregionálnych kontaktov. Obchodníci z najvýznamnejších miest, hlavne Trnavy, Bratislavy, Levoče, Košíc, Bardejova a Prešova, navštevovali české, nemecké, rakúske, poľské, ruské a iné zahraničné trhy. Zahraničný tovar (súkno, hodváb, korenie, šperky ap.) sa dostali k spotrebiteľom na Slovensku i prostredníctvom tranzitného obchodu, ktorý sa z hlavnej časti sústreďoval v mestách s právom skladu. Na základe obchodného práva boli zahraniční kupci povinní v týchto mestách ponúknuť svoj tovar na predaj domovým obchodníkom.
Zameranie vidieckych sídiel a sociálno-ekonomické postavenie poddaného obyvateľstva podmieňovali špeciálny charakter vývoja obchodu. O podmienkach rozvoja trhových vzťahov poddaných svedčí postupné zavádzanie peňažnej renty. Na obchode sa poddaní nepriamo zúčastňovali i v rámci robotných povinností. V súvislosti s nimi pripadli niektorým poddanským sídlam špeciálne úlohy, napr. dovozom soli boli poverení roľníci zo Solčian, Solníka a Solky. Zainteresovanosť poddaného obyvateľstva na obchode bola podmienená regionálnym a lokálnym rozvojom domácej výroby a poľnohospodárstva, neskôr čiastočne aj manufaktúrnej a priemyselnej výroby. Podstatnú časť obchodovania realizovali podomovou formou (podomový obchod) a tovarovou výmenou na týždenných a výročných trhoch. S rozvojom peňažného hospodárstva, ktoré sa na území Slovenska zintenzívnilo v 16. stor., sa však obmedzilo právo poddaných na voľné speňaženie produktov, ktoré im zostali po oddelení časti pre vlastnú spotrebu a po odovzdaní poddanských dávok. Predkupné zemepanské právo obchodnú činnosť poddaných čiastočne obmedzovalo.
Ďalší rozvoj obchodu nastal v 2. pol. 18. stor. otvorením nových trhov v južných častiach Uhorska po ich oslobodení spod tureckej nadvlády. V 19. stor. pôsobil na rozvoj obchodu rad zákonných nariadení. Nariadenie z 1811 legalizovalo dovtedy obmedzovaný podomový obchod , ktorým sa rozširovali i možnosti pôsobenia obchodníkov neslovenského pôvodu, hlavne Židov. K rozvoju maloobchodnej siete prispel zákon z 1836, podľa ktorého si poddaní mohli otvoriť obchody na dedinách. Zákon z 1840 povolil všetkým obyv. krajiny (s výnimkou kráľ. a banských miest) prevážať tovar a slobodne obchodovať. Napriek rôznym opatreniam smerujúcim k liberalizácii obchodu (najmä obch. zákonom z 1874) a viacerým priaznivým ukazovateľom hospodárskeho a spoločenského vývinu (rozvoj lodnej, železničnej a cestnej dopravy, spojov, urbanizácie, industrializácie a populačného rastu obyvateľstva), zvýšeniu kúpnej sily obyvateľstva a rastu trhovej produkcie podstatnú časť samostatných obchodníkov na Slovensku tvorili podomoví a malí dedinský obchodníci. Ešte 1910 tvorili 2/3 z počtu samostatných obchodníkov. V období kapitalizmu sa obchod stal slobodnou živnosťou, ktorú po ohlásení príslušným úradom mohla vykonávať každá svojprávna osoba. Prudký rast zamestnanosti v obchodu 1910–30, keď sa počet zamestnancov strojnásobil (1910 pracovalo v o. 34 300 a 1930 až 71 500 zamestnancov), bol spôsobený hlavným rozrastaním sa obchodných medzičlánkov, najmä reklamných a sprostredkovateľských agentúr. V mestách začali popri špecializovaných obchodoch vznikať i prvé obchodné domy a filiálky. Na vidieku s riedkou obchodnou sieťou však stále prevládali obchody s miešaným tovarom, ktoré zásobovali základnými druhmi tovaru (cukrom, soľou, koreninami, cukrovinkami, alkoholom, petrolejom, textíliami, poľnohosp. náradím ap.).
Od 2. pol. 19. stor. vznikali na ochranu konzumenta aj nové formy obchodu, založené na princípe družstevného podnikania (družstevný obchod). Na odbyte výrobkov domácej výroby sa podieľali rôzne inštitúcie (spolok Izabella, Družstvo pre speňaženie domáceho ľudového priemyslu).
Národopis sa zaoberal ľudovými formami obchodu najmä v súvislosti so sledovaním otázok domácej výroby a remesiel. K rozpracovaniu problematiky u nás významne prispeli A. Pranda, J. Paličková, M. Prasličková, P. Stano, V. Tóthová, E. Plicková, A. Polonec.
