Topoľčany

Avšak najstaršie dejiny mesta sú spojené s genézou prehistorickej osady rozkladajúcej sa na vysokej pravobrežnej terase rieky Nitry v severnom intraviláne súčasného mesta v lokalite s názvom Hrad.
Tok rieky Nitry vytvoril v oblasti Topoľčian totiž viacero ramien, v ktorých okolí prevažoval topoľový porast. Logicky potom tunajších osadníkov okolie nazvalo Topoľčaně, t.j. obyvatelia osady nachádzajúcej sa uprostred topoľového porastu. Výhodná poloha Topoľčian ležiacich v blízkosti križovatky diaľkových ciest spôsobila, že už v priebehu 11. storočia sa stali trhovým a mýtnym miestom a sídlom fary. Až do vlády Bela III. (1172 - 1196) tvorili Topoľčany s najbližším okolím súčasť kráľovského pozemkového vlastníctva.
Za bojové zásluhy kráľ Belo III. daroval Topoľčany šľachticom Seudovi a Martinovi. Martinov syn Turda zomrel bez potomkov a Topoľčany odkázal Ostrihomskému križiackemu konventu. Kráľ Belo IV. však nároky ostrihomských križiakov neuznal a spomínané majetky ako odúmrť pripadli späť do rúk jeho verného dvorana - správcu kráľovských stajní Dionýza z rodu Türje.

Topoľčany boli už v polovici 13. storočia všeobecne známym miestom na diaľkovej ceste vedúcej Ponitrím. Prítomnosti nemeckého elementu v Topoľčanoch možno pripísať aj usporiadanie intravilánu trhovej lokality. Ide predovšetkým o pravidelné štvorhranné námestie s farským kostolom sv. Ondreja apoštola v strede, kde sa konávali aj týždenné trhy, ako aj šachovnicovú zástavbu meštianskych domov. Roku 1245 sa vďaka kráľovskej donácii stáva bezprostredným susedom Topoľčian ďalší významný uhorský magnát Štefan z rodu Gut-Keled.


viac info a zdroj: www.topolcany.sk