tkanica

tkanica
– úzka textília zhotovená tkaním na doštičke, krosienkach, kartičkách alebo vyrobená továrensky.

Tkanice sa uväzovali, upevňovali a zväzovali časti odevu, slúžili ako popruhy na plachty alebo obrusy pri nosení bremien (trak), ako plecnice na koše, prípadne ako ozdoba.

Pestré tkanice (nazývané aj čipka), ktoré mali na jednom okraji neuťahovanú útkovú niť tvoriacu slučky, sa používali na čepcoch ako náhrada paličkovanej čipky (okolie Topoľčian, Považskej Bystrice). Zhotovovali ich na osnove so 4 niťami a útok prevliekali ihlou.

Najjednoduchším nástrojom na tkanie tkaníc bola doštička. Do jej striedajúcich sa dierok a zárezov sa navliekla osnova a striedavým dvíhaním a spúšťaním doštičky sa vytvárala ziva, ktorá sa prevliekal útok, prirážaný k osnove. Doštička mala niekedy i rúčku (piestik alebo lopárik na tkanie).

Dokonalejším nástrojom boli krosienka – drevená debnička alebo jednoduchý stojanček (zmenšenina rámu krosien s priečkami) s valčekom na namotanie osnovy v zadnej časti. V ich prednej časti bola upevnená doštička so zárezmi a dierkami. Pri tkaní na všetkých druhoch nástrojov mala tkáčka jeden koniec osnovy uviazaný okolo pása.

Na Slovensku sa tkanicou nazývali aj cigánske tkanice , pretože ich výrobou sa často zaoberali Cigánky, hoci ju poznali aj roľnícke ženy. Cigánky pri tkaní druhý koniec osnovy zachytili o palec na nohe. Tkanice sa robili z ručne pradených konopných a ľanových nití, zo zvyškov osnovy (úrezky) alebo starých niteľníc, neskôr aj z farebnej bavlnenej priadze.

Na karetkovanie (takto zhotovené tkanice boli hrubšie) sa používala aj vlnená priadza. Remeselníckou výrobou tkaníc sa zaoberalo pramárstvo. Domácka výroba tkaníc zanikala po druhej svetovej vojne.

Výrazom tkanica sa označujú aj rôzne druhy továrenských galantérnych textílií (šnúrky, lemovky a podobne) používaných v ľudovom odeve.