tesárstvo

tesárstvo
– remeslo špecializované na opracovanie guľatiny a na konštrukciu drevených príbytkov a krovov, drevených technologických zariadení (mlyny, valchy, mangľovne, stupy), mostov, lávok, v stredoveku aj opevnení, v súčasnosti lešení a debnení na stavbách (šalungy na betón, skruže na klenby a iné).

Tesárske práce sú známe od staroveku. O rozšírení tesárstva v stredoveku svedčia názvy niektorých dedín (Tesáre). Tesárstvo bolo rozptýlené na celom území Slovenska, takže sa neutvárali osobitné strediská. Celkove je známych 6 samostatných cechov (najstarší v Bratislave roku 1560) a 5 s účasťou tesárov. Samostatné priemyselné spolky tesári neutvárali, spájali sa s inými remeslami. Roku 1890 bolo 3 284 majstrov tesárov, roku 1910 ich bolo 3 327 a roku 1910 už 4 112. Tvorili 4,8 – 5,5 % všetkých remeselníckych dielní. Najpočetnejší boli v Turčianskej, Trenčianskej, Oravskej, Gemerskej, Šarišskej a Spišskej župe, slabo boli zastúpení v Bratislavskej, Komárňanskej a Ostrihomskej župe. Roku 1930 bolo 1 291 tesárskych majstrov, ktorí zamestnávali 3 035 pomocníkov a učňov.

Patrónom tesárov je sv. Jozef.

Tesárske práce pre dedinských obyvateľov vo veľkej miere zhotovovali domáci výrobcovia – špecialisti, len k zložitejším konštrukciám prizývali remeselníkov. Tesárske práce vykonávali aj mlynári, ktorí vzhľadom na konštrukciu mlynského zariadenia (vodné kolesá, prevody a i.) tesárskou technológiou mali na to najlepšie predpoklady. Naopak, mlyny niekedy stavali tesári. Pri konštrukciách sa používalo netesané aj tesané drevo, hranoly a rezivo. Oblý kmeň sa otesával na 2, 3 alebo 4 hranách, a to čiastočne (s ponechaním obliny na hranách) alebo úplne (naostro). Hlavným nástrojom bola sekera rôznych druhov – hlavatka, širočina (tešľa), pobíjačka, teslica (kresačka), dlátovka. Hrubé záseky na kmeni sa robili hlavatkou, nahladko sa kresalo širočinou. Používali sa dva hlavné druhy širočiny – s dlhým poriskom (plankáč), s ktorým sa stálo na nízko podloženom kmeni a kresalo zvrchu, a s krátkym poriskom (topor), s ktorým sa kmeň vyložený na kozách kresal zboku. Na označenie čiar (udretie) pri kresaní sa používal kolovrátok (podobný kolovrátku na druganie) so šnúrou namočenou vo farbive, obyčajne v rozdrvenom drevenom uhlí s vodou. Z ďalších nástrojov sa používali píly (bruchatka a rozmietačka), hoblíky, nebožiece, dláta, skoby, uholnice, olovnice a iné. Z rôznych druhov spájania sa používalo najmä plátovanie (najpoužívanejšia bola väzba tzv. na rybinu), osedlanie (pri krokvách), zapúšťanie, začapovanie, spojenie na drážku a pero atď. Spoje sa spevňovali kolíkmi, klincami, skobami, skrutkami, tŕňmi.

Osobitným druhom tesárstva sa zaoberali lodní tesári, ktorí mali svoj cech v Komárne. Vzhľadom na odlišný charakter práce používali aj osobitné nástroje. Tesárskou technológiou sa zhotovovali aj niektoré druhy nábytku. Najznámejšie boli kresané truhlice vyrábané predovšetkým v Gemeri (Kyjatice) a na hornej Nitre.

Nástroje:
dláto - tokárske