tekvica

Fľaškovec patrí do čeľade  Cucurbitaceae (tekvicovité)

Patria sem jednoročné alebo trváce byliny so striedavými listami bez prílistkov a vždy sympodiálne sa rozkonárujúcou osou. Dolná časť úponkov je osového pôvodu, zatiaľ čo pôvod citlivých a otáčavých častí je listový. Listy sú jednoduché, nedelené alebo dlaňovito laločnaté až dlaňovito dielne. Majú bikolaterálne cievne zväzky a nemajú mliečnice.

Päťpočetné a štvorkruhové kvety sú pravidelné a jednopohlavné, jednodomé alebo dvojdomé. Koruna je zvončekovitého alebo tanierovitého tvaru. Charakteristické sú tyčinky, ktoré zvyčajne zrastajú do jedného stĺpika (synandrium) alebo zrastajú v skupinách po 2 + 2 + 1, takže sa zdá, akoby boli v kvete iba tri tyčinky. Majú spodný parakarpný semenník.

Plodom je mäsitá bobuľa so sploštenými semenami bez endospermu a veľkými klíčnymi listami.

Tekvicovité sú značne špecializovanou čeľaďou tak po morfologickej ako aj po biochemickej stránke (obsahujú špecifické horčiny a niektoré alkaloidy).

Valcovité plody, nazývané aj „kalabasy“, majú často bizarné tvary a rozdielnu veľkosť. Ich tvar pripomína hrušku, kyjak alebo fľašku. Sú spočiatku mäkké, neskôr zdrevnatejú, stvrdnú a dužina vyschne.

Nádoby z tekvíc s tvrdou kôrou sa v Európe vyrábali od neolitu, na ich prípravu sa používali staroeurópske odrody fľaškovca (všetky ostatné odrody tekvice pochádzajú z Ameriky).

Vysušené plody slúžili na uskladňovanie vajec, múky, sušeného ovocia a mletej papriky, na prepravu vody a pálenky. Boli obľúbené predovšetkým medzi pastiermi, zmestilo sa totiž do nich na jeden deň potrebné množstvo pitnej vody, po skonzumovaní ktorej boli neporovnateľne ľahšie ako krčahy a neboli ani také krehké. Známym sa stali najmä koštíre, lopov na víno z tekvice - fľaškovca.

Do Karpatskej kotliny sa tieto rastliny dostali z Balkánu a z oblasti Stredozemného mora, preto sa dajú u nás len ťažko dopestovať.

Dobre vyzreté kusy sa po zoškrabaní vrchnej voskovej vrstvy vysušia. Po dvoch týždňoch sa vnútro vyškrabe drôtom a povrch sa vyzdobí.

Najrozšírenejšie sú dve výzdobné techniky: vyškrabovanie a leptanie. Vyškrabaný ornament je potrebné zafarbiť sadzou – povrch má čierne kontúry a prírodnú farbu vysušenej tekvice. Tretia farba sa u získa leptaním kyselinou dusičnou.