Tekov
Územie Tekova netvorí kultúrne jednotný celok. Administratívne centrum župy bolo na hrade v Starom Tekove, neskôr na Levickom hrade, od druhej polovice 16. storočia v Topoľčiankach a od konca 18. storočia v Zlatých Moravciach, kde sa nachádza bývalý župný dom.
Hornatú oblasť severného Tekova osídľovali od 13. storočia Nemci, ktorých sem prilákala ťažba vzácnych kovov. Kremnica a Nová Baňa boli slobodnými kráľovskými mestami. Územnú celistvosť porušili v 16. a 17. storočí turecké výboje. Nastalo hromadné sťahovanie poddaných na Dolnú zem.
Na etnickom zložení regiónu sa popri dominantnom slovenskom etniku podieľajú v južnej časti Maďari. V okolí Kremnice žili obyvatelia nemeckej národnosti.
V centre regiónu a v jeho severnej časti prevládalo obyvateľstvo rímskokatolíckeho vierovyznania. Regionálnym centrom katolicizmu bol benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku. Na juhu prevažovali obce konfesionálne miešané, s početnejšou zložkou evanjelikov a. v. a kalvínov. Židia mali väčšie náboženské obce v Tekovských Lužanoch a v Leviciach.
V južnom Tekove boli dobré klimatické a pôdne podmienky pre pestovanie poľnohospodárskych plodín, najmä obilnín. V strednom a južnom Tekove pestovali ľan i konope, na juhu kukuricu a tabak. Medzi Levicami a Hronským Beňadikom sa rozprestierala významná vinohradnícka oblasť. Z hornatých oblastí odchádzali obyvatelia na sezónne práce na veľkostatky do južnejších oblastí. Zo severu sem zasa prichádzali sezonári z Oravy a Liptova na kosby.
V stredoveku boli v Kremnici a Novej Bani významné bane na zlato, čo určovalo charakter oblasti. V Kremnici sa zlato a striebro nielen ťažilo, ale aj spracúvalo, bola tu najvýznamnejšia uhorská mincovňa, v ktorej sa tlačili uhorské groše, zlaté dukáty, denáre, toliare a od roku 1892 koruny. Kremnica bola dôležitým obchodným a remeselníckym centrom v Tekove a po Banskej Bystrici najvýznamnejším strediskom remeselnej výroby v stredoslovenskej banskej oblasti. Ďalšími remeselníckymi centrami Tekova boli Levice a Oslany, kde bolo rozvinuté súkenníctvo, kováčstvo a čižmárstvo. Neskôr sa remeselníckym centrom stala i Nová Baňa. V 19. storočí boli hlavným obchodným strediskom Tekova Levice.
V obciach Skýcov, Velčice, Obyce a Nemecká Huta boli sklárne, Tovar sa predával až do Viedne. Po zániku sklárne v Obyciach tu bývalí sklári vyrábali nástroje z dreva a tiež maľovali obrázky na sklo. Na strednom Tekove bolo rozšírené pálenie vápna, zvyšky pecí staré asi sto rokov sa zachovali nad obcou Skýcov. Obec Kunešov bola známym strediskom ľudového rezbárstva s výrobou hračiek, betlehemov a drevených plastík. Koncom 19. storočia tu bola založená čipkárska dielňa.
V rámci ľudovej výroby vynikala obec Brehy, známa hrnčiarstvom. S hrnčiarstvom súviselo povozníctvo, spojené s priekupníctvom. Pre stredný Tekov bola charakteristická výroba mlynských kameňov, pre ktorú sa tu nachádzali dobré surovinové predpoklady. Rozrástla sa najmä v Novej Bani a Hliníku nad Hronom.
Z kultúrneho hľadiska tvorí azda najvýraznejšiu časť Tekova tzv. čilejkárska oblasť – osobitá z nárečového i národopisného hľadiska. Názov je odvodený od slov „čiľ“, „čile“, „čiľej“, „čiľek“. Patria do nej obce Čajkov, Gondovo, Hronské Kľačany, Hronské Kosihy, Nová Dedina, Podlužany, Rybník nad Hronom, Starý Tekov, Tlmače a Veľké Kozmálovce. Obyvateľstvo čilejkárskych obcí je slovenské, rímskokatolícke, používa spoločný dialekt a ženský tradičný odev sa líši od ostatného okolia, ktorý je často považovaný za charakteristický pre Tekov. Ručná výšivka bola nepatrná, nahrádzajú ju sklenené korálky, kvetované stuhy a blingáče. Najvýraznejším prvkom bol vysoký rohatý čepiec a zakryté čelo pomocou papierovej imitácie používanej namiesto vlasov, ktorá sa nazýva fizier. V druhej polovici 19. storočia pre tunajšie dediny robili dielne levických farbiarov jednofarebnú modrotlač s vysokým leskom fialovočiernej až čiernej farby. Vývin ľudového odevu ovplyvnila aj skutočnosť, že obyvatelia Tekova chodili na námezdné práce na veľkostatky, kde sa stretávali nielen s ľudovým odevom iných regiónov Uhorska , ale i spôsobom mestského odievania rôznych sociálnych i profesijných vrstiev a pod ich vplyvom doplňovali svoj odev o nové prvky, ktoré sa najprv rozšírili najprv ako módny prvok určitej vekovej skupiny a neskôr, prijaté a aplikované v širšom priestore začali byť vnímané ako prvok lokálneho či reginálneho variantu ľudového odevu.
V strednej časti Tekova sa používalo na stavbu domov drevo, neskôr ho vystriedal kameň a ten bol nahradený hlinou. Rozšíreným stavebným materiálom bola nepálená tehla, vyrábali ju Rómovia. Na rozvoj stavieb z pálenej tehly a pokrývania škridlou mala vplyv tehelňa v Zlatých Moravciach založená roku 1910. Pamiatkovo chránené súbory drevenej architektúry nížinného typu sú napríklad v obci Rybník. V okolí Novej Bane sú kopaničiarske sídla, nazývané štále. V severných oblastiach regiónu sa vyskytuje drevená architektúra karpatských Nemcov. V okolí Kremnice stavali zrubové zvýšené domy s podkrovnými komorami a poschodové domy, spravidla s pavlačami.
Pre južnejšie oblasti sú pre tekovské tance charakteristické dievocké kolesá a krútivé párové tance nového typu – verbunky, čardáše, ako aj mazúrky, polky. Rozšírené sú aj dievčenské tanečné hry a piesne viažuce sa ku kalendárnym a rodinným zvykom. Tanečná a piesňová kultúra je ovplyvnená použitím gájd ako sprievodného nástroja k starším krútivým tancom ako napr. na dva kroky, hore, palotáš a pod.. V oblasti stredného Tekova v obciach Malá Lehota, Veľká Lehota a Jedľové Kostoľany vynikali výrobcovia gájd a gajdoši.
Osobitosťou Novej Bane je výzdoba rímskokatolíckeho kostola počas jesennej slávnosti Ďakovania za úrodu. Z dozretých plodov tu vytvárajú pestré obrazce. Táto obyčaj je rozšírená aj v okolí, avšak inde nedosahujú také majstrovstvo.
Na etnickom zložení regiónu sa popri dominantnom slovenskom etniku podieľajú v južnej časti Maďari. V okolí Kremnice žili obyvatelia nemeckej národnosti.
V centre regiónu a v jeho severnej časti prevládalo obyvateľstvo rímskokatolíckeho vierovyznania. Regionálnym centrom katolicizmu bol benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku. Na juhu prevažovali obce konfesionálne miešané, s početnejšou zložkou evanjelikov a. v. a kalvínov. Židia mali väčšie náboženské obce v Tekovských Lužanoch a v Leviciach.
V južnom Tekove boli dobré klimatické a pôdne podmienky pre pestovanie poľnohospodárskych plodín, najmä obilnín. V strednom a južnom Tekove pestovali ľan i konope, na juhu kukuricu a tabak. Medzi Levicami a Hronským Beňadikom sa rozprestierala významná vinohradnícka oblasť. Z hornatých oblastí odchádzali obyvatelia na sezónne práce na veľkostatky do južnejších oblastí. Zo severu sem zasa prichádzali sezonári z Oravy a Liptova na kosby.
V stredoveku boli v Kremnici a Novej Bani významné bane na zlato, čo určovalo charakter oblasti. V Kremnici sa zlato a striebro nielen ťažilo, ale aj spracúvalo, bola tu najvýznamnejšia uhorská mincovňa, v ktorej sa tlačili uhorské groše, zlaté dukáty, denáre, toliare a od roku 1892 koruny. Kremnica bola dôležitým obchodným a remeselníckym centrom v Tekove a po Banskej Bystrici najvýznamnejším strediskom remeselnej výroby v stredoslovenskej banskej oblasti. Ďalšími remeselníckymi centrami Tekova boli Levice a Oslany, kde bolo rozvinuté súkenníctvo, kováčstvo a čižmárstvo. Neskôr sa remeselníckym centrom stala i Nová Baňa. V 19. storočí boli hlavným obchodným strediskom Tekova Levice.
V obciach Skýcov, Velčice, Obyce a Nemecká Huta boli sklárne, Tovar sa predával až do Viedne. Po zániku sklárne v Obyciach tu bývalí sklári vyrábali nástroje z dreva a tiež maľovali obrázky na sklo. Na strednom Tekove bolo rozšírené pálenie vápna, zvyšky pecí staré asi sto rokov sa zachovali nad obcou Skýcov. Obec Kunešov bola známym strediskom ľudového rezbárstva s výrobou hračiek, betlehemov a drevených plastík. Koncom 19. storočia tu bola založená čipkárska dielňa.
V rámci ľudovej výroby vynikala obec Brehy, známa hrnčiarstvom. S hrnčiarstvom súviselo povozníctvo, spojené s priekupníctvom. Pre stredný Tekov bola charakteristická výroba mlynských kameňov, pre ktorú sa tu nachádzali dobré surovinové predpoklady. Rozrástla sa najmä v Novej Bani a Hliníku nad Hronom.
Z kultúrneho hľadiska tvorí azda najvýraznejšiu časť Tekova tzv. čilejkárska oblasť – osobitá z nárečového i národopisného hľadiska. Názov je odvodený od slov „čiľ“, „čile“, „čiľej“, „čiľek“. Patria do nej obce Čajkov, Gondovo, Hronské Kľačany, Hronské Kosihy, Nová Dedina, Podlužany, Rybník nad Hronom, Starý Tekov, Tlmače a Veľké Kozmálovce. Obyvateľstvo čilejkárskych obcí je slovenské, rímskokatolícke, používa spoločný dialekt a ženský tradičný odev sa líši od ostatného okolia, ktorý je často považovaný za charakteristický pre Tekov. Ručná výšivka bola nepatrná, nahrádzajú ju sklenené korálky, kvetované stuhy a blingáče. Najvýraznejším prvkom bol vysoký rohatý čepiec a zakryté čelo pomocou papierovej imitácie používanej namiesto vlasov, ktorá sa nazýva fizier. V druhej polovici 19. storočia pre tunajšie dediny robili dielne levických farbiarov jednofarebnú modrotlač s vysokým leskom fialovočiernej až čiernej farby. Vývin ľudového odevu ovplyvnila aj skutočnosť, že obyvatelia Tekova chodili na námezdné práce na veľkostatky, kde sa stretávali nielen s ľudovým odevom iných regiónov Uhorska , ale i spôsobom mestského odievania rôznych sociálnych i profesijných vrstiev a pod ich vplyvom doplňovali svoj odev o nové prvky, ktoré sa najprv rozšírili najprv ako módny prvok určitej vekovej skupiny a neskôr, prijaté a aplikované v širšom priestore začali byť vnímané ako prvok lokálneho či reginálneho variantu ľudového odevu.
V strednej časti Tekova sa používalo na stavbu domov drevo, neskôr ho vystriedal kameň a ten bol nahradený hlinou. Rozšíreným stavebným materiálom bola nepálená tehla, vyrábali ju Rómovia. Na rozvoj stavieb z pálenej tehly a pokrývania škridlou mala vplyv tehelňa v Zlatých Moravciach založená roku 1910. Pamiatkovo chránené súbory drevenej architektúry nížinného typu sú napríklad v obci Rybník. V okolí Novej Bane sú kopaničiarske sídla, nazývané štále. V severných oblastiach regiónu sa vyskytuje drevená architektúra karpatských Nemcov. V okolí Kremnice stavali zrubové zvýšené domy s podkrovnými komorami a poschodové domy, spravidla s pavlačami.
Pre južnejšie oblasti sú pre tekovské tance charakteristické dievocké kolesá a krútivé párové tance nového typu – verbunky, čardáše, ako aj mazúrky, polky. Rozšírené sú aj dievčenské tanečné hry a piesne viažuce sa ku kalendárnym a rodinným zvykom. Tanečná a piesňová kultúra je ovplyvnená použitím gájd ako sprievodného nástroja k starším krútivým tancom ako napr. na dva kroky, hore, palotáš a pod.. V oblasti stredného Tekova v obciach Malá Lehota, Veľká Lehota a Jedľové Kostoľany vynikali výrobcovia gájd a gajdoši.
Osobitosťou Novej Bane je výzdoba rímskokatolíckeho kostola počas jesennej slávnosti Ďakovania za úrodu. Z dozretých plodov tu vytvárajú pestré obrazce. Táto obyčaj je rozšírená aj v okolí, avšak inde nedosahujú také majstrovstvo.
Pôvodný región výskytu:
Regióny:
