tabuľové sklo

tabuľové sklo
– ploché sklo slúžiace najmä na zasklievanie okien.

Pri ručnej výrobe sa sklo vylievalo na rovnú plochu, kde zatuhlo, preto nie vždy malo rovnakú hrúbku a často obsahovalo malé bublinky. 
Okennému sklu predchádzali okrúhle sklenené terčíky, neraz inej farby, ktorými sa vyplnila plocha okenného rámu, pričom priestor medzi sklami sa vylial olovom.
Súčasná priemyselná produkcia ponúka sklá od 11/2 až 3 mm a hrubšie, tzv. zrkadlové sklá, hrubé asi 4 – 6 mm, určené do výkladných skríň, ako aj vagónové a automobilové okná.
Okrem hladkého skla sa vyrába a používa aj tabuľové sklo s rôznym povrchom, vzorkovaním alebo so zaliatou drôtenou mriežkou. Bezpečnostné sklá sa skladajú z niekoľkých vrstiev skla (vrstevnaté sklo). 
Na zvýšenie odolnosti povrchu skla proti atmosférickým vplyvom a vlhku sa v súčasnosti používa silikát sodovápenatý, ktorý obsahuje menej alkálií a viac kysličníka vápenatého. Vlastnosti skla sa pri priemyselnej výrobe zlepšujú aj pridaním živca, bóraxu atď.
Medzi tabuľové sklá zaraďujeme aj sklá liate a valcované, ktoré sa používajú v staviteľstve na výstavbu sklenených priesvitných stien, obkladačiek alebo tehál na železobetónové svetlíky.

V stredoveku sa sklo počas výroby prifarbovalo pridávaním rozličných prísad. Aj hotové tabule sa vyfarbovali pre potreby vitráží do kostolov, hradov a kaštieľov, ale aj okien bohatých mešťanov.
Priezračnosť skla využíva ľudové maliarstvo na výrobu obrázkov technikou podmaľby.
Tabuľové sklo, rôzne rezané a vrstvené na seba, využívajú ako materiál na výtvarné vyjadrenie aj súčasní profesionálni výtvarníci pracujúci so sklom.

Materiál: