sypáreň

sypáreň
(sýpka) – hospodárska stavba na uskladnenie vymláteného obilia.

Umiestnená bývala samostatne na ulici pred domom, vo dvore oproti domu v uličnej línii, ale aj v zadnej časti dvora, neraz pod spoločnou strechou s domom alebo s inou hospodárskou stavbou. Časté boli aj početnejšie zhluky sýpok na okraji dediny či pozdĺž potoka. Pri voľbe umiestnenia a pri technologickom riešení sypárne rozhodovali najmä protipožiarne hľadiská a ochrana pred odcudzením.

Staršiu vývinovú vrstvu predstavujú drevené sýpky, pri ktorých zrubová konštrukcia stien prechádzala do oblúkovej klenby. Steny aj klenba sýpok bývali z obidvoch strán omazané hrubou vrstvou blata, ktorá má dobré izolačné vlastnosti. Na klenbe bola voľne položená konštrukcia šindľovej alebo slamenej strechy, ktorá sa dala v prípade požiaru rýchlo zhodiť. Takto riešené sýpky sa vyskytli hlavne na východnom Slovensku a v severných častiach stredného Slovenska. V dôsledku častých požiarov a protipožiarnych nariadení sa sýpky zhruba od prelomu 18. a 19. storočia začali na celom území Slovenska postupne stavať z nehorľavých materiálov, najmä z kameňa a tehál.

Sýpky stavali na vzdušný základ, ktorý tvorili štyri uhlové kamene  alebo osem kameňov, ak podložili základový veniec v strede kameňom. Drevené stropné hrady boli na múroch uložené tak, aby konce neprečnievali na vonkajšiu stranu. Nad drevených stropom bola v niektorých oblastiach murovaná klenba, pod ktorými sa nachádzalo druhé podlažie.

Vchod bol najväčším z otvorov. Na murovaných sýpkach bol upravený vo forme výstupku a uzatváral sa kovovými dverami zavesenými na kamenných zárubniach. Aby sa dvere nedali zvonku násilím otvoriť, boli na nich masívne zámky a na jednom z pántov bol závit s maticou. Ďalšími otvormi boli vetracie okienka, väčšinou v strechou zatienenej časti klenutia alebo v protiľahlých stenách. Zaujímavosťou bol otvor pre mačku pri dverách do sýpky.

Obilie sa v sýpkach nasýpalo do viacdielnych prieprav z dosák (priečiny, štoky, hambáre, priehrad, perehorody) alebo do rozmernejších kadlubov a súsekov. Ak sa sýpka nachádzala vo dvore, okrem obilia v nej bývali uložené aj krosná a náradie na spracovanie textílií, natkané plátno, prázdne vrecia, truhly s odloženým zimným, resp. letným odevom a iné predmety.

V nížinných oblastiach západného Slovenska funkciu sýpok plnili aj podstrešné priestory domu (povala). Vývojovo najstaršiu formu zásobníc obilia predstavujú obilné jamy, ktoré v niektorých lokalitách Záhoria a stredného Slovenska pretrvávali až do 20. storočia.

Výtvarné prvky sa sústreďovali na stredný trám pôjda, kde býval solárny motív a vročenie, a na dvere, ktoré boli z dvoch vrstiev dosák spevnené ozdobne umiestnenými kováčskymi klincami (cigančakmi) do tvaru solárneho motívu, kríža alebo len symetricky rozmiestnené do radov. Aj držadlo dverí bývalo ozdobnou kováčskou prácou. Vetracie otvory, neskôr okienka, boli zabezpečené pred nežiaducim vniknutím ozdobnou mrežou.

Fotogaléria:
Materiál:
Remeselná skupina: