svietnik

svietnik
(posvetáč) – podpera, úchytka, držiak alebo stojan, na ktorý sa nasadzuje sviečka na svietenie.

Zhotovuje sa z kovu, keramiky, dreva alebo zo skla, býva jednoramenný, viacramenný, vysoký, nízky, stojatý či závesný a zostavený z viacerých svietnikov slúži ako luster.

Svietnik sa skladá zo základne, z drieku a ústia, do ktorého sa vkladá ¶sviečka. V minulosti sa používal v šľachtickom a meštianskom prostredí, pri náboženských obradoch si udržal miesto podnes. Do dedinského prostredia prenikol pravdepodobne až koncom 18. storočia a v 19. storočí, keď sviečky vystriedali svietenie lúčmi. Po zavedení petrolejových lámp, neskôr elektrického osvetlenia, bolo používanie sviečok na ústupe.

Do súčasnosti sa svietniky udržali v domácnostiach ako dekoratívny predmet, na svietenie sviečkami pri slávnostných a obradových príležitostiach, ale aj pre prípad výpadku elektriny a donedávna v súvislosti s používaním tzv. hromničných sviečok pri búrkach. Svietniky so zapálenými sviečkami sú aj pri truhle pred pohrebom počas modlenia a pri truhle počas pohrebu.

Svietnik je stereotypizovaným prvkom rezbárskej výzdoby detvianskych vyrezávaných a maľovaných krížov, ako aj na maľbách na skle s motívom Božieho hrobu.

Materiál: