sviečkarstvo

sviečkarstvo
– remeselný spôsob výroby voskových sviečok.

Spájalo sa spravidla s medovnikárstvom a mydlárstvom. Sviečky vyrábali sprvu mäsiari z hovädzieho loja. V 16. storočí sa sviečkarstvo vyvinulo na samostatné remeslo. V najdôležitejších centrách výroby (Bratislava, Skalica, Trnava) vznikli v 17. storočí i cechy sviečkarov. Na prelome 19. a 20. storočia pôsobilo najviac sviečkarov v Košiciach, Komárne, Banskej Štiavnici a vo východoslovenských župách. Na začiatku 40. rokov 20. storočia bolo na Slovensku ešte 103 dielní. Patrónkou sviečkarstva bola sv. Mária di Monte.

Vosk na výrobu sviečok sa získaval najmä z odtečených sviečok a výkupom starých votívnych predmetov. Roztápal sa v horúcej vode a po schladení sa formoval do gúľ, z ktorých sa nečistota (staré knôty, sadze) odstraňovala škriabaním. Na drevenom kolese, upevnenom k otáčavej konštrukcii, sa na háčiky vešali knôty a na ne sa nalieval vosk. Napokon sa sviečky formovali na stole šúľaním. Zriedkavejším spôsobom bolo odlievanie sviečok v sklenených alebo olovených formách. Na dekoratívnych a obradových sviecach sa robila aj plastická alebo farebná výzdoba. Po roku 1945 sviečkarstvo zaniklo, sviečky sa vyrábajú priemyselne.