sviečka

sviečka
– svietidlo zhotovené z vosku a knôtu.

Remeselne sa výrobou sviečok zaoberalo sviečkarstvo.

Svetlo symbolizuje svetlo, prenesene aj nevinnosť a čistotu. Symbolika vyplýva z vosku (produktu včely, ktorá je pre svoj med a žihadlo považovaná za symbol Krista, dobrotivého sudcu; sladkosť medu – slasť, milosrdenstvo; žihadlo – spravodlivosť, trest), roztápaného horiacim knôtom, čím sa vytvára svetlo (oheň). V kresťanskom náboženstve a v ľudových obradoch má sviečka mnohostranné využitie. Pálila sa pri spoločných náboženských obradoch cirkevnej komunity (omša – obeta za hriechy, procesie s Oltárnou sviatosťou, rôzne pobožnosti) aj pri individuálnych obradoch (krst, prvé sväté prijímanie, konfirmácia, sobáš, pohreb). Sviečka z prvého prijímania sa odkladala, účastníkovi tohto úkonu ju mohli znovu zapáliť pri prijímaní sviatosti pomazania chorých, resp. pri smrti. Z rozličných sviečok má najväčší význam veľkonočná, nazývaná paškál, symbolizujúca zmŕtvychvstalého Krista (kríž, 5 rán, alfa a omega). Paškál sa zapaľuje zo živého ohňa na Bielu sobotu a nesie sa do tmavého chrámu ako svetlo Krista (Lumen Christi), od neho sa potom zažíhajú všetky sviečky v kostole. Používa sa do Turíc, mimo veľkonočného obdobia ešte pri krste, svätení krstovej vody a ozimín. Hromničná sviečka sa svätila na sviatok Očisťovania Panny Márie (Hromnice; 2. februára), keď sa konali aj verejné procesie. Zapaľovala sa počas búrky.
Sviečka zhotovená z knôtu, zo smoly a z magických bylín (tzv. perlová sviečka) sa predávala na púťach. Jej funkciou bolo chrániť pred zlými a nečistými silami. V ľudových predstavách sa sviečka významne spája s trvaním života. Dohárajúca sviečka znamená blížiacu sa smrť. Pálenie sviečok na hroboch vyplýva z viery, že pre vyslyšanie modlitby je potrebná zapálená sviečka. Sviečka bola dôležitou rekvizitou aj pri ľudových obradoch, v tradičnom liečení. Používala sa v svadobných tancoch partovanec a sviečkový (Košice, Myslava). Zárodky sviečkového tanca sa nachádzajú i v tzv. krížových cestách ku kaplnkám a krížom (Zliechov). Priamu súvislosť má aj s fakľovým tancom (faklenový vo Zvolenskej Slatine), s ceremoniálnymi sprievodmi na cechových pohreboch i s baníckymi obyčajami (salamander v Banskej Štiavnici) a pravdepodobne aj s tancami okolo ohňov v prírode.