svadba

svadba
(veselie, veśeľe) – historicky vyvinutý systém obradov a zvykov sprevádzajúcich uzavretie manželstva, čím sa spoločensky, resp. sakrálne potvrdila jeho právoplatnosť.

Svadba patrí do skupiny rodinných obyčají a svojím významom medzi tzv. obrady prechodu. V podstate ide o vylúčenie mladuchy a ženícha z dovtedajších zväzkov (z rodiny, zo spoločenstva slobodných) a ich prechod i prijatie do novej rodiny, medzi dospelých členov spoločnosti. V európskych  kultúrach svadba v mnohom zastupuje aj iniciáciu.

Uzavretie manželstva znamená nielen spojenie muža a ženy, ale aj spríbuznenie ich rodín. Dôležité je tiež zabezpečenie potomstva a ekonomickej prosperity novej rodiny. Tieto fakty biologického i sociálneho charakteru určili základný všeľudský obsah svadby.

Popritom sa v nej odrazili aj špecifiká historickej danosti spoločenstva – sociálno-ekonomické podmienky, etnokultúrne procesy, náboženské predstavy a liturgia, právne a morálne normy (únos nevesty, kúpa nevesty), etika a iné zložky duchovného i materiálneho života a kultúry.

U Slovákov, podobne ako u iných európskych roľníckych národov, to boli prvky agrárnej, plodonosnej a prosperitnej mágie, významná úloha obradového pečiva ako symbolu prosperity roľníckej práce, prvky kultu predkov a výrazné vplyvy kresťanského náboženstva.

Vzniklo tak komplikované navrstvenie javov rozličného pôvodu, ktoré popri rovnakom základe majú také množstvo rôznych foriem, že vlastne neexistuje jeden typ slovenskej svadby, ale len jej lokálne a regionálne varianty.

Spoločný základ tradičnej svadby mali aj akty obyčajového práva, ktorého vykonanie pred svedkami znamenalo právoplatnosť manželstva. Patrilo k nim uzavretie dohody o svadbe, vzájomná výmena svadobných darov, obradné odovzdanie, vydanie mladuchy strane ženícha, prijatie mladuchy v dome a rodine ženícha, odobratie znakov slobodného stavu, verejné uloženie mladomanželov na lôžko, označenie mladuchy znakmi vydatej ženy, prijatie medzi dospelých členov spoločenstva.

Rovnaké boli aj ďalšie základné charakteristiky svadby: čas trvania – 3 dni až 1 týždeň; časový výskyt – jeseň, zima (fašiangy); konanie svadby za účasti celého príbuzenstva a s určitou mierou účasti celého lokálneho spoločenstva (svadobní hostia), významná úloha svadobných funkcionárov, ktorí riadili priebeh svadby; prevažujúci patrilokálny typ svadby – t. j. ženích chodil po mladuchu na sobáš a potom si ju odvádzal do rodičovského domu.

V zásade rovnaká bola aj základná schéma tradičnej svadby na Slovensku v tejto časovej postupnosti:

1. zisťovanie súhlasu so svadbou v dome rodičov dievčaťa (priezvedy, pytačky);

2. uzavretie dohody o svadbe (zásnuby);

3. zverejnenie svadby (ohlášky);

4. pozývanie na svadbu;

5. predvečer svadby (dievocká rozlúčka a mládenecká rozlúčka);

6. príchod ženícha po mladuchu na sobáš, kde mu po prekonaní rôznych prekážok (zahatanie cesty, zatváranie dverí, predvedenie falošnej mladuchy) obradne predviedli a odovzdali mladuchu; súčasťou boli aj svadobné odobierky mladého páru;

7. cesta na sobáš a späť v svadobnom sprievode;

8. sobáš;

9. svadobná hostina a svadobná zábava;

10. odchod mladuchy z rodičovského domu spojený s rozlúčkou s domom, rodičmi, rodinou. Niekde sa zachovali aj separačné obrady (odlúčenie mladuchy), ktoré mali pôvod v rodových kultoch (obchádzanie stola, útek, ukrývanie mladuchy);

11. príchod mladuchy do domu ženícha, kľúčový moment tradičnej svadby s množstvom obyčají. Podstatný význam tu mali recepčné obrady, ktorými sa mladucha prijímala do rodiny a domu (obchádzanie stola, dotyk s pecou, úkony na prahu domu a v kútoch izby). Pri jej vstupe do domu sa robili magické úkony zabezpečujúce agrárnu a hospodársku prosperitu novej rodiny (obsypávanie plodmi, úkony s chlebom, koláčom, peniazmi, niekde aj s dobytkom a hydinou). Inými magickými úkonmi sa zisťovali a zabezpečovali žiaduce schopnosti mladuchy – plodnosť (kladenie chlapca do lona), ľahký pôrod (vylievanie vody), šikovnosť (podhadzovanie metly), šťastné manželstvo (podávanie medu);

12. skladanie ¶venca mladuchy;

13. ukladanie mladého páru na lôžko (¶svadobná noc);

14. čepčenie;

15. mladuchin tanec;

16. na záver svadby obradové delenie svadobného koláča medzi všetkých účastníkov;

17. posvadobné obyčaje, ktorých podstatou bola obradová a magická očista (lustračná mágia) – obradové umývanie v tečúcej vode, prechádzanie cez oheň a cirkevný očistný obrad, vádzka.

Svadobná hostina a zábava boli sprevádzané výstupmi masiek a svadobnými hrami. Variabilnou zložkou bol z hľadiska časového zaradenia prevoz výbavy, ktorý sa robil pred svadbou, počas svadby alebo po svadbe. Takisto nemožno jednoznačne zaradiť svadobné dary, ktoré sa odovzdávali počas celej svadby.

Uvedené základné zložky boli pretkané mnohými magickými úkonmi, veštením, predpoveďami, znameniami, ¶svadobnými piesňami, svadobnými tancami, svadobnými rečami a ¶vinšmi.

Významné miesto mali rôzne symboly a komunikácia prostredníctvom znakov.

Súčasnú svadbu charakterizuje skrátenie jej trvania na deň, obmedzenie účasti len na pozvaných hostí, redukcia množstva tradičných obradov a zvykov. Životnosť si zachovávajú svadobné odobierky, zastavovanie svadobného sprievodu, svadobné dary, niektoré zábavné prvky (predvádzanie falošnej nevesty), ale najmä čepčenie mladuchy a jej tanec so všetkými svadobčanmi, spojený s vyberaním peňazí (peňažné zbierky). Popri kontinuite tradície sa šíria aj nové javy – posielanie pozvánok, telegramov, manifestovanie budúcej spolupráce manželov (zametanie črepov) a straty slobody ženícha (okovy, zapriahanie do voza), únos mladuchy na autách s nasledujúcim požadovaním výkupného, nové znaky svadobného sprievodu (bábika-mladucha, imitácia obrúčok). Dominantný význam nadobudla svadobná hostina a zábava.

Proces zmien v tradičnej svadbe je nerovnomerný, jestvujú značné regionálne aj lokálne rozdiely. Rýchlejší zánik tradičných foriem možno konštatovať skôr v západnej než vo východnej časti Slovenska.