sústruženie - tokárenie

Sústruženie dreva je stará technika, ktorú poznali už v starovekom Egypte. Zaoberali sa touto výrobou remeselnícky špecialisti – tokári. Sústruženie- rezanie na točovke je obrábanie točeného dreva uchyteného v jednoduchom, alebo zložitejšom stroji poháňanom ručne , nohou alebo mechanickou jednotkou pohybu- vodný pohon, parný stroj, elektrický motor nožom- dlátom opretým o pevnú podložku.

V ľudovom prostredí bolo rozšírené upevnenie dreva na strednú os medzi dva oceľové tŕne a jeho otáčanie pomocou motúza slučkou omotaného okolo výroku. Motúz bol upevnený na tyči a napínaný podľa potreby, alebo ako tetiva na luku.

Poznáme niekoľko techník, ktoré vychádzajú zo spôsobov uchytenia dreva je to sústruženie medzi hrotmi a voľné sústruženie, kedy je drevo upevnené na prírubu. Takto môže byť vysústružená aj objemová nádoba.

Podľa spôsobu vedenia noža rozoznávame techniky sústruženia : kruhovú, oválnu, vinutú, ozdobnú a iné.

Existuje viacero druhov sústruhov ( tokární ) na ručný pohon alebo pohon nohou .

Používa sa mäkké aj tvrdé, suché drevo. Najlepšie sa opracováva tvrdé drevo ovocných stromov, ale i buk, dub.

Nástroje, náradie - nože, dláta volíme podľa materiálu a rýchlosti otáčania. Sústruhy s elektrickým pohonom dovoľujú vysoké otáčky, pri malých priemeroch volíme nižšie otáčky, pri veľkých priemeroch nižšie otáčky.

Pri tokárení sa najprv odoberá sa tenká trieska pokiaľ nevznikne zo sústruženého dreva valec. Základné tvary sú oblúk, žliabok, vrub. Spojením oblúka a žliabku vzniká vlnovka.

Najčastejšie používané dláta sú rovné, skosené a oblúkové. Väčšinou sa dláta zabrusujú podľa potreby.

Podobne sa obrábajú aj kovy. Napríklad takto boli dotvárané cínové nádoby, liate medené, mosadzné zvonce .

V poslednej dobe sa tokársky obrábajú aj plasty.