šúpolie

šúpolie

– listy kukuričného klasu používané na zhotovovanie úžitkových a dekoratívnych predmetov.

Surovinovou základňou na vznik a rozšírenie výroby zo šúpolia boli južné regióny Slovenska (najmä okresy Trnava, Komárno, Levice, Rimavská Sobota, Trebišov, Michalovce) s vhodnými klimatickými podmienkami na pestovanie kukurice.

Šúpolie sa používalo v košikárstve, v polovici 20. storočia sa okrem výroby úžitkových predmetov rozvinula i výroba figúrok s motívmi s dedinského prosredia. Profesionálna  výtvarníčka ÚĽUV-u Kamila Rauchová-Ričlová, inšpirovaná náhodným používaním kukuričných klasov pri detských hrách, využila zručnosť žien spracúvajúcich šúpolie na úspešné suveníry a roku 1957 vytvorila pre ne viacero návrhov. Najschopnejšie výrobkyne ich potom rozširovali o ďalšie námety a doplnky (miniatúry nástrojov, nábytku a podobne).

Pletenie z tenkostáčaného šúpolia sa rozvinulo najmä koncom 19. storočia. Úroveň domáckej výroby dosiahla v 20. rokoch 20. storočia vrchol na území okresu Nové Zámky (Bešeňov). Spracovanie šúpolia sa sústredilo aj v okresoch Galanta, Komárno, Dunajská Streda (Veľké Kosihy, Zlatná na Ostrove, Okoč, Andovce, Nesvady). V Nesvadoch ešte v 60. rokoch pracovalo so šúpolím okolo 500 žien.

O rozšírenie poznatkov jeho spracovania sa zaslúžili kurzy, ktoré usporiadal po roku 1945 ÚĽUV (Čičov, Šaštínske Stráže, Matúškovo).

Techniku hrubostáčaného šúpolia (priberanie listov stáčaním doľava), ktorá umožňuje efektívnejšie využitie aj menej kvalitných kukuričných listov, plastickejšie vyjadrenie a nové riešenia pletenia okrúhleho dna technikou špirálového výpletu a postupne pridávanej osnovy vyvinula výtvarníčka ÚĽUV-u Janka Menkynová a v materiáli ju roku 1978 realizovala Judita Králová z Bratislavy, ktoré súčasne vyriešili aj problematiku farbenia šúpolia.

Materiál: