súkno, postav

súkno, postav
súkno (darovec, huňa, postav) – vlnená tkanina upravená trením, pôsobením vlhka a ubíjaním.
súkno (darovec, huňa, postav) – vlnená tkanina upravená trením, pôsobením vlhka a ubíjaním. Zhotovovala sa pravdepodobne už v mladšej dobe kamennej. Na Slovensku sa súkno podomovo i remeselnícky (súkenníctvo) vyrábalo ešte v 1. pol. 20. stor. Dva kusy vlnenej tkaniny sa po dĺžke zošili a ručne al. mechanicky vo valche splsťovali. Tak vznikol z pôvodne riedkej tkaniny kus hustého súkna s jednoliatym povrchom, ktorý sa však pri ubíjaní zmenšil.  Súkno  sa najčastejšie tkalo plátnovou väzbou, remeselní súkenníci vyrábali aj  súkno  tkané keprom (garažia, karazia). Najjednoduchšie (sedliacke alebo halenové)  súkno sa robilo z vlny oviec plemena valaška (niekedy s prímesou kozacej srsti) v prírodnej farbe. Zriedkavejšia čierna vlnená priadza sa používala na  súkno  na kapce, v niektorých regiónoch na kabanice, na vzorovanie celovlnených pokrovcov alebo na vzorované  súkno  na zápästky, goliere halien, cedidlá (vzor na tkanine sa vyšil a potom sa ubíjala). Z hrubého domáceho  súkna  sa zhotovovali vrchné odevy. Jemnejšie  súkno  sa vyrábalo len v niektorých súkenníckych centrách. Používalo sa biele alebo sa farbilo na rôzne odtiene belasej, zelenej, červenej, fialovej farby al. na čierno a šil sa z neho sviatočný a obradový odev. Dĺžka a šírka  súkna  sa do 19. stor. určovala v lakťoch (na Spiši nazývaných šingy). Používal sa zväčša viedenský lakeť (podľa zákona z 1781 dlhý 778 mm). Starou veľkoobchodnou mierou bol tzv. postav – dĺžka a šírka určená pre 1 kus  súkna.  Jeho rozmery stanovovali jednotlivé stolice podľa regionálnych zvyklostí a druhu  súkna  (pokrovce, halenovina, karažia ap.). Šírka postavu bola v priemere 0,5–1,5 lakťa, dĺžka 6–30 lakťov. Výroba  súkna  na Slov. zanikla koncom 1. pol. 20. stor.
Materiál: