studňa

studňa
– vyhĺbená jama s prameňom pitnej vody, rôzne hlboká a stavebne upravená.

Vnútorná konštrukcia šachty býva obyčajne vyložená z kamenných okruhliakov. Zo staroslovanského obdobia a zo stredoveku sú doložené steny studní spevnené dreveným obložením. V recentných dokladoch sa najčastejšie vyskytujú studne obmurované kameňom. Od prelomu 19. a 20. storočia sa na vykladanie studní používali aj pálené tehly a v posledných desaťročiach betónové skruže.

Z nehlbokých studní sa voda čerpala vedrami ručne alebo pomocou drevených hákov, z hlbokých studní pomocou dreveného hriadeľa (studňa rumpálová, na kľuku, koleso a pod.) a reťaze alebo povrazu. V mnohých regiónoch, nielen nížinných, sa používali aj vahadlové studne so sochovou konštrukciou.

Nadzemná časť studne býva otvorená alebo krytá nízkou zrubovou ohradou (niekedy i kamennou skružou) s pultovou alebo so sedlovou strechou. Najčastejšie to bola štvorhranná, 60 – 80 cm vysoká ohrádka z guľatiny, hranolov a dosák (zrub) alebo z kameňa či tehál. Celé zariadenie bývalo neraz prikryté strechou, niekde okolo neho vybudovali objekt s rámovou konštrukciou a doskovými stenami. 

Po prvej svetovej vojne sa začali aj v dedinskom prostredí používať priemyselne vyrábané piestové pumpy. Do konca 19. storočia sa najmä konštrukčne náročnejšie studne so zdrojom kvalitnej vody nachádzali zväčša na verejných priestranstvách dediny alebo v chotári. Spoločne ich využívali všetci dedinčania alebo ich veľká časť. Od prelomu 19. a 20. storočia sa studne začali umiestňovať aj vo dvoroch majetnejších, postupne i ostatných gazdov.

V čase napájania dobytka, ale aj pri donášaní vody do domácností sa verejné studne stávali dôležitým miestom spoločenských kontaktov a výmeny informácií. Vo väčších dedinách mávali studne aj svoje názvy.

So studňami sa spájali  miestne povesti. V poverových predstavách studňa symbolizovala prechod medzi pozemským svetom a podsvetím. Boli s ňou spojené viaceré obyčaje a povery. K najrozšírenejším patrí vhadzovanie jablka do studne na Štedrý večer, aby sa zabezpečilo zdravie všetkých, ktorí  ju budú v nasledujúcom roku piť. V svadobných obyčajach je známe vhadzovanie zavretej zámky do studne ako prostriedok magickej antikoncepcie, ale i porobenia. Na Ondreja, Mikuláša sa vykonávali pri studni ľúbostné čary.

Rozšírená je obyčaj mládeže čistiť studničky v chotári na turíčne sviatky, ktorá obsahovala nielen magickú, ale aj dôležitú spoločenskú a racionálnu funkciu.

Na hĺbenie studne sa špecializovali remeselníci – studniari. Studniarstvo sa zaraďovalo medzi stavebné remeslá, no okrem Bratislavskej župy, kde existovalo do začiatku 20. storočia 18 dielní, bolo na Slovensku studniarov málo (1910 – 30, 1930 – 10, 1942 – 37). Vyhľadávaním podzemných zdrojov vody a miest vhodných na vykopanie studní sa zaoberali prútkari.

Fotogaléria:
Materiál: