strava a stolovanie
Jedlá a nápoje sú základnou biologickou potrebou človeka. Strava ovplyvňovaná prírodnými, historickými, sociálnymi a ekonomickými faktormi a spôsoby stravovania tvoria súčasť kultúry každého spoločenstva. Kultúrnym stereotypom konzumácie stravy hovoríme - stolovanie.
Stolovanie v ľudovom prostredí
Stôl pôvodne stával v ľudovom type bývania uhlopriečne oproti peci, v kultovom kúte izby. Podľa ľudovej viery sídlili v tomto priestore domáci penáti, preto bol aj stôl pokladaný za posvätný kus nábytku. Bolo nemysliteľné, aby sa pri ňom vykonávala iná činnosť ako jedenie a modlenie. Miesto na lavici za stolom v rohu izby bolo miestom najčestnejším. Pri každodennom spoločnom stolovaní rodiny prináležalo vždy hlave rodiny, gazdovi. Bol to ústredný bod, od ktorého sa odvodzoval zasadací poriadok aj ostatných členov rodiny. Podliehal predovšetkým kritériám pohlavia, veku a rodinného statusu. Podľa tradičných noriem na laviciach vedľa gazdu mali právo sedieť len muži, a to tiež v určitom poradí. Najbližšie ku gazdovi sedeli synovia, za nimi zaťovia a na konci lavíc starí, zväčša už pracovne neaktívni muži. Protipólom gazdu v tradičnej rodinnej hierarchii bola gazdiná. Jej úlohou bolo hlavne prinášať a rozdeľovať jedlo pri stole. Preto si spravidla ani nestihla prisadnúť a stolovať s ostatnými. Zvyčajne jedávala posledná, sama pri stole alebo peci. Ani ostatné ženy v rodine nemali presne určené pravidlá stolovania. Ku stolu si mohli sadnúť, ak bolo miesto, zvyčajne len najstaršie a tie, ktoré pracovali na gazdovstve mimo domu. Mladé nevesty, dievky a ženy, ktoré pracovali doma, jedávali postojačky. Podľa ľudovej viery nevesty si nemohli pri jedle sadnúť preto, aby netrpeli núdzou o jedlo. Ženám pri stole patrili miesta na tých stranách, ktoré smerovali do miestnosti. Tam si prisúvali mobilné lavice a stoličky alebo stáli. Oddeľovanie mužov od žien sa prejavovalo nielen pri každodennom stolovaní, ale i pri jedení mimo domu a na rôznych hostinách. Oddeľovanie stolovníkov podľa pohlavia sa dlho udržiavalo najmä na svadobných hostinách. Normy stolovacieho poriadku platili aj pri návštevách, ktoré prichádzali do domu. Napr. pri rodinnej návšteve na hody jedli pri stole prednostne hostia a jediný, kto z domu jedol a pil s hosťami, bol gazda. Ten však uvoľnil svoje miesto ako prejav úcty mužovi, najčestnejšiemu hosťovi, napr. kmotrovi. Gazda stál alebo sedel pred stolom a za každým jedlom nalieval pálenku. Ostatní členovia rodiny jedli až po odchode hostí. Svoje normy malo aj prijímanie hostí, ktorí mohli prísť i nečakane. Po privítaní ich domáci pozvali ku stolu. Aj vtedy sa však presne rozlišovali kategórie hostí. Ak prišiel vzácny hosť, svoje miesto mu prepustil gazda, ak niekto z rodiny, usadili ho na lavicu za stolom. Náhodného, neznámeho návštevníka usadili len na lavicu pri posteli, teda ďalej od stola. Žobrákovi dávali jedlo najčastejšie pri peci alebo mu ho vyniesli na dvor. Všeobecne platilo, že k spoločnému stolu sa pozývali iba vzácni hostia a rodina, zatiaľ čo ostatným sa dovoľoval vstup len do časti izby pri dverách, v blízkosti pece. Tradičné formy stolovania sa začali narúšať najmä rozpadom patriarchálnych rodín a výstavbou alebo modernizáciou domov. Hlavným priestorom na stolovanie rodiny sa stala kuchyňa, kde bol premiestnený aj stôl. Novou sociálnou skladbou dedín sa narušilo aj tradičné spoločné stolovanie rodiny vo všedné dni, jedenie sa silne individualizovalo. Spoločné stolovanie rodiny pretrváva najmä v nedeľu na obed a na hostinách, avšak tradičný stolovací poriadok sa už nezvykne dodržiavať.
Príprava stravy, ale i každodenné stolovanie, ale najmä výročné i rodinné zvykoslovie, magické úkony a konzumácia jedál spojených s prosperitnou mágiou, ale i rodinnými a spoločenskými vzťahmi, sú spojené s celým radom predmetov, z ktorých mnohé sú aj objektmi výtvarného prejavu ľudu.
Aj samotné potraviny sa stali súčasťou výtvarného prejavu či už z magických, signifikačných či trhových príčin. Tvar vianočného, veľkonočného, výzdoba svadobného chleba, maslo otláčané v drevených formách , tvar a výzdoba oštiepkov tvarované v drevených kadlubových formách, medovníky, cukríky, koláče a pečivo. Tomu všetkému dáva človeka oku lahodiace tvary. Aj v samotnej podobe stravy i v jej stolovaní využíva využíva princípy výtvarného prejavu - tvar, rytmus hmoty, farebnosť, gradácia hmoty, kompozícia výzdobných prvkov. Výtvarné a dekoračné prejavy na potravinách mali umocniť účinok ich inak veľmi krátkodobého trvania.
To, že mnohé predmety stravy a stolovania sú pojednané tiež v iných tematických skupinách tejto internetovej galérie dokazuje, že tvoria súčasť synkretického charakteru ľudovej kultúry, kde každá jej časť sa v rôznej miere odráža vo všetkých ostatných častiach kultúry, sú vzájomne podmienené a často determinované.
