stolárstvo

Stolári vyrábali najmä nábytok, ale i niektoré časti bytového zariadenia, ako sú rámy okien a dverí, okná, dvere, schody, zábradlia, drevené rímsy. Okrem mestských remeselníkov organizovaných v cechoch pracovali na dedinách aj stolári samoukovia, zväčša z príbuzných špecializácií, ako napríklad tesári a mlynárski majstri – sekerníci, ktorí ovládali okrem svojho odboru aj jemnejšie opracovanie dreva. Vyrábali nábytok prispôsobený dedinského vkusu v duchu neskorogotického a renesančného štýlu, používali točené prvky, intarziu, maľbu, rôznu povrchovú úpravu politúrou, mramorovaním, fládrovaním. Pre mešťanov a zemanov sa vyrábal nábytok zdobený rezbou a intarziou podľa barokového, rokokového a klasicistického štýlu. Rozvoj stolárstva v kapitalizme bol ovplyvnený stavebným ruchom a mechanizáciou pracovných činností v 90. rokoch 19. storočia.

Stolári remeselníci i samoukovia spracovávali dosky a fošne narezané na píle na výsledný produkt pílením, hobľovaním, dlabaním. Drevené časti spájali špeciálnymi spojmi a glejením. Niekedy robili aj povrchovú úpravu – politúru priamo na dreve alebo na dyhách, inokedy ju nechali špecialistom – maliarom natieračom. Osobitnú pozornosť venovali výzdobe truhlíc na výbavu nevesty, ale i nábytku – fogašom, rámom, laviciam, stolom do parádnej (prednej) izby.