stodola

stodola

– viacúčelová hospodárska stavba na uskladnenie poľnohospodárskych plodín, prípadne na uloženie hospodárskeho inventáru a dopravných prostriedkov, na prezimovanie oviec a podobne.

Rôznorodé funkcie stodoly sa odrazili na jej mnohopriestrannom členení a značnej rozmernosti. Najväčším priestorom stodoly bola vstupná, spravidla na obidvoch stranách priechodná časť – mlat, mlatovňa, kolovňa, holomnica, holohumnica, bojisko, tok, tlo. Využívala sa na mlátenie obilia cepmi a na jeho čistenie viatím. Okrem toho sa tu rezala sečka pre dobytok. V zime, ak nemali na to osobitné priestory, tu bol uložený i voz a ďalší hospodársky inventár. Na uloženie nevymláteného obilia a potom slamy slúžili bočné, rozmernejšie priestory pozdĺž jednej, zriedkavejšie aj po oboch stranách mlatovne – záčiny, štály, štadle, úrebrá, konce, boky, stránky, pričulky, stodoly, plevne, kolešne atď. Prístup do týchto priestorov bol z mlatovne otvormi v stene, ktoré boli umiestnené asi meter nad podlahou a nazývali sa okno, oblok, prielaz, záčinok atď. Pozdĺž druhej strany mlatovne sa nachádzali  2 – 4 menšie priestory. Jeden z nich, obyčajne uprostred, nebol od mlatovne oddelený stenou a využíval sa na odhrnutie zrna počas mlátenia (záhrnka, kutica). Ostatné priestory stodoly boli od mlatovne oddelené stenou a slúžili na uloženie pliev (plevinec), niekde aj zrna (komora). Pozdĺž vonkajšieho obvodu stodoly sa nachádzali ďalšie, spravidla polootvorené priestory, ktoré slúžili na uloženie poľnohospodárskeho inventára, dopravných prostriedkov, steliva, kuriva a pod. (šopa, cieňa, kôlňa atď.).

Z hľadiska dispozície sa vyskytovali priečne prejazdné, menej pozdĺžne prejazdné stodoly (juhozápadné Slovensko, Liptov, Považie). Stodoly sa kombinovali aj s maštaľou, ktorá stála na mieste niektorého zo záčinov. Na východnom Slovensku sa vyskytovali tzv. polygonálne stodoly s viacbokovým ukončením zrubu záčinov.

V stodole sa využívalo aj podstrešie, najmä zastropená časť nad mlatovňou (polešenie, vôdor, lodor, zápustok, hrtan, patro, pentro, pľantre atď.), kde sa ukladalo krmivo na sečkovanie (ďatelina, ľadník), ale aj seno, predovšetkým jemnejšie, z druhej kosby.

Stodoly boli spravidla samostatné objekty v zadnej časti dvora, prípadne až za ním, v priestranstve ovocnej záhrady. Niekde vytvárali súvislú líniu alebo boli šachovnicovito rozložené do dvoch línií, aby sa zamedzilo hromadnému vyhoreniu. Z tohto dôvodu sa vyskytovalo aj spoločné umiestnenie stodôl na verejnom priestranstve v blízkosti dediny (stodolište).

Materiál:
Remeselná skupina: