štiepanie

Štiepanie dreva . Je prvotnou základnou technikou delenia a tvarovania dreva. Dôležitou a príznačnou pre túto techniku je okolnosť, že vyplýva z povahy dreva ako organickej hmoty. Proces štiepania spočíva tom, že sa drevo v malej vzdialenosti pred reznou hranou vnikajúceho nástroja rozostupuje a rozdeľuje.

Neporovnateľne menej ako pri iných spôsoboch obrábania sa takto narúša minimálny počet buniek. Tým je daný aj smer, ktorým sa pri štiepaní pohybuje klinový nástroj – vedie sa v smere vlákien a kolmo na letokruhy, v smere dreňových lúčov kmeňa. Vlákna sa tak neprerežú, a tým sa predlžuje trvanlivosť materiálu trojnásobne až štvornásobne oproti strojovému opracovaniu. Na štiepanie je vhodnejšie drevo vyťažené na jeseň alebo v zime. Takéto drevo má aj dlhšiu trvanlivosť.

Jednoduché štiepanie užšieho čerstvo odrezaného dreva po letorastoch sa nazýva páranie, pri ňom sa využívajú prirodzené vlastnosti dreva. Na páranie stačí nôž, ktorým sa nareže začiatok štiepania potom sa pokračuje v oddeľivaní odštepenej časti a celku palcami rúk.

Z masívu dreva odrezaného do požadovanej dĺžky budúceho výrobku či polovýrobku sa štiepe drevo za pomoci sekery alebo špeciálneho nástroja štiepacieho noža- klengy tak že ostrie sekery alebo štiepacieho noža sa priloží k drevu a údermi dreveným kladivom alebo kyjakom na opačnú stranu nástroja sa drevo štiepe.
Siahy, metrovice sa štiepali pomocou klina alebo viacerých klinov.

Kameň v kamenolome sa štiepe tiež pomocou klinov. Oceľové kliny sa nabijú do hmoty kameňa v určitej vzdialenosti v rovine smeru a dĺžky žiadaného oddelenia a postupne sa vbíjajú do hmoty kameňa . Do vzniknutej praskliny niekedy vlievajú vodu, ktorá pomáha pri štiepaní kameňa.