srp

srp

– nástroj na žatie obilia so zúbkovaným ostrím.

Zo 6. – 8. storočia sú na Slovensku doložené dva základné typy srpov: starší, ktorého rúčka priamo pokračuje z čepele, a mladší, ktorého rúčka je od čepele odsadená v určitom uhle (niekedy skoro 90°). Šlo o progresívnejšiu formu nástroja, ktorého váha bola rozdelená rovnomernejšie a jedným zákosom zachytila väčšie množstvo obilia. Tento typ získal v období stredoveku prevahu a ako žatevný nástroj sa uchoval do 19. storočia, niekde až do začiatku 20. storočia. V 18. storočí sa do procesu žatevných prác dostal ďalší nástroj, kosák. Oba boli pracovným náradím najmä žien.

Archeologické nálezy však nasvedčujú, že u starých Slovanov žali i muži. Tento fakt dokladá i stredoveký ikonografický materiál. Srpy , tak ako sa zachovali v zbierkach múzeí, boli prevažne výrobkami väčších kováčskych dielní, kde ich robili podľa jednotnej šablóny. Svedčí o tom ich veľká stereotypnosť a oblastné rozšírenie jednotlivých variantov. Výrobcovia pritom často rešpektovali staré vzory.

Žatie obilia srpom či kosákom nezanikalo na území Slovenska časovo jednotne. Najdlhšie sa udržalo na východnom Slovensku. Preniknutie kosy do pozície hlavného žatevného náradia znamená posunutie srpu i kosáka do funkcie pomocného náradia (odoberanie odkoseného obilia). Dve storočia trvajúca koexistencia srpu a kosáka často znamenala zotretie pojmových rozlíšení oboch nástrojov. Rozdiel sa uchoval tam, kde bol kosák novším importom. Tam, kde kosák vytlačil srp už tak dávno a úplne (západné Slovensko), že sa vo vzťahu ku kose považuje za archaické náradie, existuje vždy len jedno pomenovanie (srp alebo kosák).

Fotogaléria:
Materiál:
Remeselná skupina: