sporák

sporák

– kúrenisko s ohňom uzavretým zhora železnými platňami a zdola roštom (cez ktorý prenikal vzduch potrebný pri horení a prepadával popol), slúžiace na prípravu pokrmov a vykurovanie miestnosti.

Zavádzanie sporákov v dedinskom prostredí spadá do začiatku druhej polovice 19. storočia, masovejšie sa rozšírili až koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Vývin sporákov smeroval od jednoduchej formy so zamurovanou železnou platňou na varenie k vyspelejším formám s rúrou na pečenie, niekedy kombinované aj s chlebovou pecou alebo kachľami. Spočiatku sa sporák umiestňoval v izbe, neskôr aj v čiernej kuchyni, pričom v týchto priestoroch naďalej pretrvávali aj staršie formy kúrenísk, takže na Slovensku vznikla pestrá škála kumulovaných a rôzne kombinovaných foriem. V prvých desaťročiach 20. storočia boli už progresívne vlastnosti sporáka natoľko známe a oceňované, že staršie formy kúrenísk sa začali v dome likvidovať. Sporák s uzavretým ohňom umožnil nahradiť otvorený komín uzavretým cylindrovým komínom. Tieto zmeny zároveň prispeli k premene studenej čiernej kuchyne na teplú oddymenú kuchyňu, pre ktorú sa sporák stal charakteristickou formou kúreniska. V tomto vývinovom štádiu sa namiesto murovaných sporákov začali používať plechové čierne, neskôr aj smaltované sporáky továrenskej výroby, nazývané transport. So zavedením sporákov boli späté aj zmeny kuchynského riadu. Namiesto vysokých hlinených hrncov s úzkym dnom, respektíve liatinových paniev s nožičkami, používaných na varenie pri otvorenom ohni, sa pri varení na sporáku začali používať smaltované hrnce so širokým dnom.