spona

spona

(spinka) – ozdobné spínadlo na mužský a ženský základný odev.

Dvojdielne spínadlo odevu fungujúce na princípe háčika a očka. Obľúbené na renesančnom odeve šľachticov a mešťanov. Používali ho aj ľudové vrstvy takmer vo všetkých krajoch Európy. Na Slovensku zhotovovali spony ľudoví kovotepci alebo drotári vysekávaním a tepaním z mosadzného, ozdobne rytého plechu alebo tvarovaného drôtu.

V ľudovom prostredí, najmä v druhej polovici 19. storočia, sa hojne používali aj zlatnícke, liate, filigránové, strieborné a pozlátené spony, spolu s ich sériovými napodobeninami liatymi alebo lisovanými z mosadze.
Spony sa regionálne málo odlišovali. Staršie typy boli zväčša liate, spravidla s antropomorfnými alebo zoomorfnými motívmi. Všeobecne rozšírené boli spony palmetovitého tvaru alebo ich imitácie s centrálnym terčíkom či očkom zakrývajúcim spínací systém, s rastlinnými motívmi alebo motívmi znázorňujúcimi hlavu, poprsie, prípadne tvar brúseného kameňa. 
Slúžili ako spínadlá na živôtiky, kabátiky a vesty, časom výlučne ako ozdoba odevu.
Pomocou tŕňa, resp. ihlice v stredovom otvore kruhového alebo srdcovitého tvaru sa nimi zapínal rozparok košele alebo rukávcov.

Spona predstavuje jednu z najstarších foriem spínadla v stredoveku, všeobecne známeho na širšom európskom teritóriu. Na území Slovenska sa vyskytovala v troch základných  typoch:

Kotúčové spony zhotovovali samoukovia i remeselníci vysekávaním z mosadze, alumínia a perlete; alumíniové bývali aj inkrustované rôznymi farebnými materiálmi. Boli typické pre stredné Považie, severne od Považskej Bystrice, najmä v obciach Horná a Dolná Mariková, Papradno a Štiavnik, kde sa ako spínadlá na ženskom odeve udržali do začiatku 20. storočia

Druhý, najrozšírenejší typ predstavovali romboidné spony, ktoré boli výlučne produktmi ľudových kovolejárov a kovotepcov. Zhotovovali sa liatím alebo vysekávaním z mosadze, prípadne i z pakfónu. Vyznačovali sa bohatou povrchovou úpravou, pri ktorej sa uplatňoval prevažne razený a rytý dekor s geometrizujúcimi motívmi, spravidla doplnený prerezávaním, perforovaním, a s profilovanými okrajmi v zoomorfných podobách, obvykle ukončený symbolom kríža; v spodnej polovici boli spony často zdobené visiacimi retiazkami s príveskami alebo doplnené retiazkou so špáradlom do fajky. Ich pomerne rozsiahly výskyt gravitoval ku karpatskej zóne Slovenska. Rozšírené boli najmä na strednom Považí, Orave, v Liptove, na Spiši, na strednom a hornom Pohroní, v hornom Novohrade a Gemeri. Najdlhšie sa udržali na odeve valachov, a to až do 30. rokov 20. storočia.

Tretím typom boli srdcovité spony, amatérske práce, technikou i dekorom podobné predošlým, ako aj zlatnícke filigránové alebo liate strieborné šperky, ktoré sa ako spínadlo používali prevažne  v oblasti stredného Považia, Kysúc, hornej Nitry, Liptova, horného Tekova a Turca.

Materiál:
Remeselná skupina: