spoločenské vzťahy a inštitúcie
Ako člen rodiny je jednotlivec zároveň členom širšieho lokálneho, regionálneho, etnického a národného spoločenstva, Počas svojho života sa tak stáva členom viacerých formálnych i neformálnych skupín, ktoré vznikajú na základe rôznych subjektívnych i objektívnych podnetov.
Spoločenské vzťahy a inštitúcie, ktoré tieto vzťahy reprezentujú, sa prejavujú nielen v rovine chovania, t. j. zvykov, obradov, rituálov, ale i v rovine materiálnej kultúry. Mnohé predmety sa stali napr. symbolmi moci, symbolmi vierohodnosti vo vnútri spoločenstva, symbolmi vytvárania medziľudských vzťahov a pod.
Človek je tvor spoločenský. Spoločenskú podstatu jeho bytia prezentuje celý rad formálnych i neformálych , nepísaných, ale i písaných pravidiel. Tie našli svoj odraz aj v množstve predmetov patriacich do oblasti materiálnej kultúry. Reprezentačný charakter týchto predmetov býva zvýrazňovaný aplikáciou rôznych typov výzdobných techník zobrazujúcich motívy viazané k funkciám predmetu, alebo bez priamej väzby k funkciám a miestu predmetu v systéme sociálnych a inštitucionálnych vzťahov.
Zabezpečenie života druhu si vyžaduje od ľudí spájanie síl pre ochranu a zabezpečenie základných životných potrieb, ochranu matiek, osobitne v ťarchavosti a tesne po pôrode, ochranu detí. Je potvrdené, že niektoré aspekty chovania matiek, ale i otcov a celého spoločenstva sú povahy inštinktívnej. K mnohým poznatkom, ktoré neskôr sankcionovalo zvykové právo, dospeli ľudia pozorovaním a poznávaním príčinných súvislosti. Tak v priebehu vývoja ľudstva dospeli ľudia a nimi tvorené spoločenstvá k poznaniu nevyhnutných podmienok, ktoré pomáhajú prežiť človeku ako druhu.
Tieto pravidla sa formovali tisícročia. Ich základ pozná vo formách príkazov dedených od predkov každé spoločenstvo, či už žije v štádiu prírodných národov, alebo v technicky a technologicky rozvinutých formách. V kresťanskom vieroučení to bolo napríklad Desatoro, ktoré definovalo základné etické postuláty. Išlo o princípy, ktoré je jednotlivec nútený v spoločenstve dodržiavať, aby on i spoločenstvo prežili.
Na etickom základe vznikali a stále vnikajú rôzne náboženské i iné spoločenské inštitúcie, ktoré združujú ľudí. Takýmito inštitúciami boli v minulosti rody a klany, neskôr kmene, kmeňové zväzy- inštitúcie, ktorých pôvod a oprávnenosť je založená na príbuzenstve. Neskôr ich nahradili štáty, ktoré dobrovoľne, ale i násilne zjednocujú v spoločných záujmoch ochrany, obrany, výbojov a koristníctva aj nespríbuznené spoločenstvá.
Už aktom narodenia sa jednotlivec stáva členom užšej( matka ,otec, súrodenci) a širšej rodiny( starí rodičia, tety, strýkovia , bratranci, sesternice, krstní rodičia atď.) Rodinné zväzky sú založené na pokrvnom príbuzenstve, ale i na príbuzenstve vzniknutom sobášmi a inými obradmi. Ako člen rodiny je jednotlivec zároveň členom širšieho lokálneho, regionálneho, etnického a národného spoločenstva, Počas svojho života sa tak stáva členom viacerých formálnych i neformálnych skupín, ktoré vznikajú na základe rôznych subjektívnych i objektívnych podnetov.
Spoločenské vzťahy a inštitúcie, ktoré tieto vzťahy reprezentujú, sa prejavujú nielen v rovine chovania, t. j. zvykov, obradov, rituálov, ale i v rovine materiálnej kultúry. Mnohé predmety sa stali napr. symbolmi moci, symbolmi vierohodnosti vo vnútri spoločenstva, symbolmi vytvárania medziľudských vzťahov a pod.
