soľnička

Najčastejšie bola drevená, zriedkavejšie z rohoviny, neskôr keramická a sklená. V ľudovom prostredí bývala väčšia, asi na 0,5 kg soli, drevená, dlabaná, točovkovaná, zhotovená z dýh alebo dosák, bohato zdobená, najčastejšie vyrezávaným geometrickým  dekorom s kruhovými motívmi a prerezávaním najmä závesnej časti. Na severnom Slovensku sa vyskytoval motív dvoch zoomorfných hláv.

Podľa stredovekého spôsobu sa soľnička  vešala na stenu pri peci. Kládla sa aj na stôl pri stolovaní.

Špeciálne soľničky, tzv. pušky (valcovité drevené nádobky s vrchnákom), nosili so sebou drevorubači. Podobné nádoby sa používali aj na bryndzu.

V 20. storočí sa pod vplyvom mestskej kultúry objavili malé stolové 1 – 2-dielne soľničky z dreva, ale aj z iných materiálov.