soľ

soľ
– biely nerast používaný na solenie jedál aj ako konzervačný prostriedok. 

Chlorid sodný (NaCl) alebo kuchynská soľ je dôležitá minerálna látka ľudskej a zvieracej potravy. Používa sa aj ako korenie a ako technická surovina v chemickom priemysle a ekonomike. V prírode sa vyskytuje ako minerál halit. Na Slovensku sa dlhý čas získavala len zo soľanky – vody nasýtenej soli, ktorej pramene sa nachádzali v Solivare pri Prešove a na Orave. Okolité obyvateľstvo používalo priamo soľanku. Roku 1570 začali v solivarských salinách hĺbiť šachty a dobývať i kamennú soľ, ale roku 1752 boli bane zaliate vodou a ťažba sa musela zastaviť. Soľ sa naďalej získavala vo väčšom množstve zo soľanky zo šachty Leopold v Solivare. Vyťahovala sa v kožených vreciach a odparovaním sa z nej získavala kvalitná konzumná soľ, ktorá sa aj vyvážala, napr. na Moravu a do Sliezska. Soľ  sa však i dovážala – obyvatelia západného Slovenska konzumovali soľ z Rakúska, severných častí Slovenska z Poľska. Až do roku 1960, keď ťažbu a distribúciu soli ovládol štátny monopol, bola soľ významnou zložkou obchodovania najmä železiarov v okolí Muráňa, Štítnika a Jelšavy, ktorí svoje výrobky vyvážali do Zátisia a vymieňali za soľ a rozličné potraviny.

V 18. storočí bol vybudovaný dobre organizovaný systém rozvozu, skladovania a predaja soli. Hlavný soľný úrad bol v Solivare. Jemu podliehali soľné úrady v Ružomberku a Žiline a tým zasa soľné sklady v mestách a väčších obciach, odkiaľ sa soľ dostávala do obchodov.

Prešovská soľ sa predávala vo funtoch, v centoch a holbách (1 holba mala asi 1,1 kg)  v 2 kvalitách, ako čierna a biela soľ. Rakúska soľ sa predávala v súdkoch po 12,5 funta (asi 7 kg), v tzv. balvanoch po 20 – 100 funtoch, častejšie po 30 – 60 funtoch alebo v kusoch po 100 – 115 funtov (56 – 64 kg). Poľská, marmarošská a sedmohradská soľ sa predávala vo väčších kusoch, kameňoch, alebo v menších zvánoch (kusoch po 15 – 75 kg).

Popri bežnej spotrebe sa veľa soli spotrebovalo na konzervovanie mäsa, tukov, mliečnych výrobkov, kapusty a inej zeleniny. V domácnostiach sa uchovávala v drevených soľničkách.

Soľ bola od staroveku považovaná za prostriedok proti negatívnym vplyvom pôsobiacim na človeka alebo zviera. Preto sa často využívala v ľudovom liečiteľstve a mágii. Spolu s chlebom a vodou sa v európskych krajinách stala symbolom všetkej stravy. V slovanských národoch dodnes pretrváva zvyk vítať hostí chlebom a soľou na znak pohostinstva.

Materiál: