slamienkarstvo

slamienkarstvo
– výroba slamených nádob okrúhleho alebo podlhovastého tvaru, zásobníc rohoží, úľov a ďalších úžitkových predmetov rôznych veľkostí a tvarov zo slamy.

Najvhodnejšia bola ručne vymlátená ražná slama. Istý počet stebiel slamy sa prevliekal cez koženú rúrku alebo prstenec z prútia v hrúbke 1,5 až 4 cm, čím vznikol slamený prameň, ktorý sa špirálovite obtáčal ¶lubmi alebo štiepanými prútmi vŕby (lubky, ličká). Nimi sa súčasne zošívali jednotlivé susediace pramene slamy, vytvárajúce špirálu plochy zhotovovanej rohože alebo steny dutého predmetu (¶slamenica).

Slamienkarstvo bolo na Slovensku pôvodne výrobou pre vlastnú potrebu. V niektorých lokalitách bolo vedľajším sezónnym zamestnaním dedinského obyvateľstva. Vytvorili sa tak strediská s intenzívnou domáckou výrobou zo slamy na Záhorí (Závod, Vrbovce), Považí (Dubodiel), Ponitrí (okolie Bánoviec nad Bebravou), v južnom Gemeri, Novohrade a v Honte (Držkovce, Nedelište, Sebechleby). Na tradičné slamienkarstvo nadviazalo ÚĽUV, kto 1958–1980 spolupracovalo s výrobcom z Vrboviec.