slama

slama

– vedľajší produkt pri pestovaní obilnín.

Slama sprevádza človeka celou jeho históriou spojenou s obrábaním zeme. Tento prírodný materiál bol vždy poruke a bolo ho dostatok, preto mal široké použitie. Slama sa významne uplatnila v architektúre ako strešná krytina, v bývaní ako náplň do slamníkov na spanie, ale i pri pokrývaní rozličných potrieb hospodárskej činnosti a skladovania. Bola materiálom na výrobu praktických predmetov (zásobníc, košíkov), odevných súčiastok (klobúkov) až po pletenie zo slamy ako samostatný ľudový výtvarný prejav. Na výrobu rôznych premetov sa však nehodí akákoľvek slama, ale vyberá sa podľa účelu a techniky zhotovenia predmetu, pričom sa používajú rozličné nástroje a rozmanité techniky pletenia.

Slama bol materiál, ktorý vzbudzoval rešpekt a úctu svojou priamou väzbou na obilie ako základný potravinový druh. V ľudovej kultúre sa vyskytovala v tesnom spojení s mágiou, s ktorou boli spojené akékoľvek činnosti zaoberajúce sa zmenou materiálu, znovuvytvorením prírodnej formy dostávali symbolický význam, uskutočňovali sa v procese obyčají a rituálov. Pri výrobe dožinkových vencov a obradoch plodnosti pri ukončení žatvy, ale i na závesných konštrukciách zo slamy, ktoré sa vešali v domoch nad stôl v období Vianoc, je táto spojitosť vzhľadom na ich funkcie očividná. Vianočné slamené konštrukcie sa zachovali do polovice 20. storočia ojedinele v zbierkach múzeí predovšetkým v oblasti Šariša, Spiša a na Orave pod názvami majik, carstvo, polaznik, odvisačka, koľanda. Etnológovia žatevný veniec i tieto závesné konštrukcie zo slamy považujú za ďalší stupeň, vyššiu, umeleckejšiu formu pôvodného posledného snopa, ktorý bol súčasťou takmer všetkých úkonov vianočného zvykoslovia na zabezpečenie dobrej úrody.

Slama je aj dnes pomerne prístupný a lacný materiál. Našla si využitie i v modernom stavebníctve, pod tlakom sa z nej vyrábajú stavebné panely vynikajúcich tepelnoizolačných kvalít.

Popis spracovania:
Na pletenie slamienok sa hodia rôzne druhy slamy.
Literatúra: