slama

Slama mala významné postavenie v materiálnej kultúre v architektúre - strešná krytina, bývaní - náplň do slamníkov na spanie, ale i pri pokrývaní širokých potrieb hospodárskej činnosti a skladovania.

Bola materiálom na výrobu praktických predmetov ako zásobníc, košíkov, odevných súčiastok- klobúkov až k pleteniu zo slamy ako samostatnému ľudovému výtvarnému prejavu. Na výrobu rôznych premetov sa však nehodí akákoľvek slama. Je vyberaná podľa účelu a techniky zhotovenia predmetu, rôzne.

Na výrobu rôznych predmetov zo slamy sa používajú rôzne nástroje. Pri výrobe sa používajú rôžne techniky pletenia. Slama bol materiál ktorý vzbudzoval rešpekt a úctu svojou priamou väzbou na obilie ako základný potravinový druh.

Slama sa v ľudovej kultúre sa vyskytuje v tesnom spojení s mágiou, s ktorou boli spojené akékoľvek činnosti zaoberajúce sa zmenou materiálu, znovu vytvorením prírodnej formy dostávali symbolický význam ,uskutočňovali sa v procese obyčajov a rituálov. Pri výrobe dožinkových vencov a obradoch plodnosti pri ukončení žatvy, ale i na závesných konštrukciách zo slamy, ktoré sa vešali v domoch nad stôl v čase Vianoc je táto spojitosť vzhľadom na ich funkcie očividná. Vianočné slamené konštrukcie zachovali do polovice XX. storočia ojedinele zachovali v zbierkach múzeí hlavne v oblasti Šariša, Spiša a na Orave pod názvami majik, carstvo, polaznik, odvisačka, koľanda.

Etnológovia žatevný veniec i tieto závesné konštrukcie zo slamy považujú za ďalší stupeň ,vyššiu, umeleckejšiu formu pôvodného posledného snopa, ktorý bol súčasťou takmer všetkých úkonov Vianočného zvykoslovia pre zabezpečenie dobrej úrody .

Slama je aj dnes pomerne prístupný lacný materiál. Našla si využitie aj v modernom stavebníctve a vyrábajú sa z nej pod tlakom stavebné panely vynikajúcich tepelno-izolačných kvalít.