škrupina

Škrupina - ako povrchová časť vajíčka domácej hydiny sliepky, husi, kačice a dnes už aj pštrosa.

Slepačie vajíčko zohrávalo v magicko obradovej kultúre slovenského roľníka významnú úlohu symbolu plodnosti.A to nielen kompaktné v celku,ale i jeho obradné jedenie v rodine, na fašiangovej zábave mládeže, v znakovej reči pri pytačkách, dary veľkonočným polievačom a šibačom, magické ochranné a prosperitné úkony na prahu maštale pri prvom výhone dobytka, otieranie koní pri jarnej orbe, uloženie na ochrannom stĺpiku, chocholke - halke na streche domu, obradné prehadzovanie domu surovým vajíčkom. Ako materiál výtvarného prejavu ľudu slúži len jeho povrchová časť - škrupina, ktorej znakovosť bola prenesená z celku na základe princípov kontagióznej mágie. Pre zvýšenie magických účinkov plodnosti a ochrany povrch vajíčka sa farbil - najprv červenou - od toho názov kraslica a tiež pisanka vo východoslovenských nárečiach vo význame maľovania, ku ktorému sa neskôr pridružujú aj ďalšie ochranné znaky a symboly.Postupná strata vedomia, poznania pôvodných významov znakov a symbolov viedla k výraznejšiemu uplatňovaniu nových, viacmenej dekoratívnych prvkov. Na sfarbenie škrupiny sa používajú rôzne farbivá,na stvárnenie znakov to bol vosk nanesený na nefarbenom vajíčku a jeho ponorenie do farby- batikovnie, neskôr nanášanie farebných voskov, nalepovanie slamy, dužiny sietiny, rôznofarebných nití,kúskov textilu. Z ukážok zručnosti a jemnosti práce drotárov na výdutkoch slepačích vajec ( Stráňany na Spiši 40.roky 20.storočia)sa stal ďalší obľúbený spôsob výzdoby, ktorý kreoval do najrôznejších podôb v druhej polovici 20.storočia Takýto bol aj osud okovaných výdutkov slepačích vajec z Gemera, ktoré pre náročnosť však nenadobudli tyký rozsah ako odrôtované kraslice.