sklomaliarstvo

sklomaliarstvo
– ozdobná úprava povrchu úžitkového a dekoratívneho skleného riadu.

Je dvojakého druhu: 

Maľba za studena – farebnými hlinkami rozrábanými rôznymi olejmi, známa už v Egypte. Po zdokonalení výroby tabuľového skla pribudli aj maľované obrázky. Ich maľovanie sa spočiatku poväčšine viazalo na sklárske huty, kde bolo maliarstvo skla remeselnou špecializáciou. Výroba maľovaných obrázkov najmä technikou podmaľby na skle v mnohých krajinách, predovšetkým v bývalom Rakúsko-Uhorsku, zľudovela.

Maľba za tepla – zatavovaním nepriehľadných emailov (smaltov). Na sklo sa farba nanáša štetcom, pri zatavovaní sa môže aj nastriekavať alebo vtierať do vyleptaných línií. Nanesené farby sú sivasté a až po vypálení pri 600 °C dostávajú pravý farebný odtieň i lesk a nedajú sa zo skla odstrániť. Takýmto postupom zdobili sklo už Rimania.

Najstaršie známe maľované duté sklo, ktoré sa v slovenských  sklárňach vyrábalo pre vidiek pod vplyvom baroka, rokoka a neskôr biedermeieru, pochádza z 18. a 19. storočia. Farebne maľované boli najmä štvorboké fľaše, poháre, zriedkavejšie čutory. Maľba farebnými emailmi umožnila na ploche dutého skla rozvinúť ľudovú tvorivosť a fantáziu. Ako motívy sa uplatňovali poľnohospodárske alebo cechové znaky, kvetinový venček s menom majiteľa alebo iniciálami, vtáčiky, srdiečka, figurálne motívy (napríkladf gazda s vozom, oráč), datovanie.

Maľované duté sklo nepatrilo ku každodennému sortimentu, v domácnostiach roľníkov a remeselníkov bolo sviatočným alebo spomienkovým dekoratívnym riadom.
Okrem maľovania dutého skla sa maľovalo aj ploché sklo do vitráží.

Technika výroby:
kontúrovaná maľba, maľba na skle- vitráž, maľba na sklo- nádoby, maľba na sklo- podmaľba
Nástroje:
štetec