sklárstvo

sklárstvo
– priemyselný odbor zaoberajúci sa výrobou skla a sklených predmetov.

Na Slovensku má sklárstvo bohatú tradíciu. Zo staršej bronzovej doby pochádzajú nálezy sklených korálikov, v slovanských materiáloch popri nich aj náhrdelníkov domácej výroby. Existenciu sklárstva dokladajú aj sklárske pece nájdené napríklad v Nitre a na Devínskej Kobyle (Bratislava). Vo veľkomoravskom období (8. – 11. storočie) sa v produkcii rovnakého sortimentu pokračovalo. Duté sklo sa v nálezoch nachádza od 14. storočia, početnejšie však až v 15. – 17. storočí (čaše, poháre s nálepmi, fľaše s krútenými hrdlami, čiže kutrolfy, lekárenské sklo a pod.).

Najstaršie písomné správy o sklárňach na Slovensku sú z polovice 14. stor.očia (1350 – Sklené Teplice, 1360 – Sklenô). Od 14. do 20. storočia na našom území pracovalo vyše 70 sklárskych hút. Rozvoj sklárstva podmieňovali priaznivé prírodné podmienky a suroviny (vodné zdroje, bukové drevo, voda, kremeň, piesok) a zvyšujúce sa potreby šľachty, meštianstva a napokon i vidieckeho obyvateľstva. Klčovaním lesov pre potreby sklární (vykurovanie, výroba drasla, tzv. potaše alebo salajky, ktoré sa získavalo z dreveného uhlia – na 1 kg salajky pripadlo 1 000 kg dreva) sa získavala úžitková pôda, osídľovali sa nové oblasti, vznikali hospodárske usadlosti a časom i celé dediny.

Výroba tabuľového skla podnietila do druhej polovice 18. storočia rozvoj oknárstva – podomového obchodu a remesla, od začiatku 19. storočia aj rozvoj obrazov maľovaných na skle, pri ktorom sa využívalo menej kvalitné tabuľové sklo. Pre širokú ľudovú spotrebu sa v 18. – 19. storočí popri tabuľovom a náročnejšie zdobenom dutom skle vyrábalo i fúkané duté sklo (pijačky, karafy, fľaše, mucháre, hladidlá, vajíčka, ťažidlá, rustikálne zdobené figúrky). V niektorých typoch výrobkov určených pre vidiecke obyvateľstvo sa uchovalo aj tvaroslovie neskorostredovekých výrobkov fúkaného skla. Tradičná technológia výroby bola pre mnohé slovenské sklárne typická ešte na začiatku 20. storočia.

Niektoré názvy pracovných nástrojov a pomôcok dodnes poukazujú na cudzí, najmä nemecký pôvod sklárov. Sklári tvorili vo svojich osadách osobité spoločenstvo ľudí spojených pracovným procesom a normami charakteristickými pre toto zamestnanie. Pracovné úkony, ako aj sviatočné príležitosti boli ešte donedávna späté s mnohými špecifickými zvykoslovnými prejavmi. Osobité črty života sklárov sa prejavovali v odievaní, bývaní, v spoločenskom živote a vo svetonáhľade.

Na Slovensku sa problematike sklárstva z etnografického hľadiska venovala Irena Pišútová, ktorá je aj autorkou expozície múzea v Lednických Rovniach. Sklárskej výrobe a sklu sa venovali aj Ján Kantár, Mikuláš Lovacký, Daša Ferklová.

Na obrázku sklená huta v Uhrovci.